Z PADINSKEJ MINULOSTI
Keď začiatkom 19. storočia Slováci prišli na Dolnú zem, okrem hmotného a kultúrneho dedičstva so sebou si priniesli aj pôvodný slovenský ľudový kroj. Už v tom čase každá domácnosť, bez ohľadu na jej majetkový stav, kládla dôraz na to, aby každý člen rodiny mal pracovný, každodenný a odev sviatočný, pričom sa osobitná pozornosť venovala odevom, ktoré sa nosili iba do kostola. Materiál na pôvodné kroje sa vyrábal a tkal doma, pričom prioritu malo konopné, polopamukové a pamukové (bavlnené) plátno. Z toho sa potom šil mužský, ženský, ba aj detský odev. „Zriedkavo sa kupovalo biele pamukové plátno, no súkno na mužské obleky sa kupovalo vždy,” zdôrazňuje padinská zberateľka, profesorka Zuzana Papová.
– Kroj ovplyvnený prostredím, historickým a spoločensko-ekonomickým rozvojom, stykmi so susedmi, zaznamenal veľké zmeny. Mužský ľudový kroj bol vždy jednoduchý, skromný a praktický. V druhej polovici 19. storočia mužský letný pracovný odev pozostával zo širokých šesťpolových a sviatočný z desaťpolových gatí. Boli z bieleho domáceho plátna, rukou šité na kozí chrbát. Spodná časť mala strapčeky z vytiahnutých nití obšitých abažúrou. V opasku bol stiahnutý pongár, ktorým sa uviazali. Košeľa bola tiež ručne šitá, biela, široká, golier nízky, rukávy široké a tiež strapcové. Pamukové košele mali prednú časť zdobenú zámikmi na hrudi a zapínali sa. Bohatší mládenci mali košele z kupenského (kúpeného) plátna. Na košeľu si obliekali kabátik bez rukávov z tmavého súkna alebo saténu s golierom a celým radom (aj vyše dvadsať) ozdobných gombíkov – boglošov. V zimnom období nosili bekeše z čierneho súkna. Na hlave sa nosil slovenský okrúhly klobúk a na nohách čižmy s tvrdými sárami, ktorých horná časť bola formovaná do tvaru srdca.
Zimný mužský odev bol šitý z tenkého alebo hrubého čierneho súkna. Biela košeľa bola užšia a rukávy mali obavčoky. Po prvej svetovej vojne sa aj v Padine začali nosiť košele s vyšívaným predkom podľa vzoru Báčky. Vyšívali sa v odtieňoch modrej farby, neskoršie i rôznofarebné. Bola to ažúra a krížiková výšivka. Po druhej svetovej vojne sa začal nosiť nový druh košieľ vyšívaných krížikmi na paname. Strih bol jednoduchý, výšivka na pleciach, hrudi a na rukávoch. Golier nízky, vyšívaný, s uškami, cez ktoré sa preťahoval bavlnený motúzik s kickami na konci. Takéto košele v súčasnosti nosia členovia našich folklórnych skupín. Čierne súkenné nohavice mali v hornej časti dva otvory, dolu boli úzke, prispôsobené na nosenie kapcov a čižiem. Nohavice v hornej časti boli zdobené vzorkami zo šujtášu. Nosili sa i nohavice podobného strihu, aký máme dnes. Kacabajky – rékle – sa šili z tenkého súkna a saténu. Strih bol jednoduchý, mali golier a dlhé rukávy, zapínali sa až po krk. Sviatočné kacabajky boli zdobené na rukávoch a golieri baršanom (zamatom). Kacabajky nosia starší ľudia dodnes. V zimnom období muži nosili čierny súkenný bečkerecký bekeš, ktorý mal baršanový golier, jeden alebo dva rady gombíkov a ozdobné gombíčky. Kupovali si ich hotové v Bečkereku. Bekeše mávali golier z čiernej jahňacej kožušiny a siahali až po kolená. V minulosti padinskí muži nosili gunec. Bol šitý zo súkna, rovného strihu s rukávmi a stojatým golierom. Mal tri ušká pre tri gombíky, podobal sa halene.
Padinčania boli známi ovčiari. V zime muži nosili široké bundy, ktoré siahali po členky, boli bez rukávov, iba s jedným gombíkom na krku. Kožuchy zasa mali rukávy, siahali po kolená a zapínali sa. Mládenci nosili grudniaky (vesty) bez rukávov, ktoré boli zdobené na hrudi a zapínali sa na pleci a pod pazuchou. Všetky druhy koženého odevu šili kožušníci s aplikáciami rôznofarebných ornamentov z tenkej kože a vlny. Ovčiari a pastieri nosievali dlhé a široké širice. Okrem už spomenutých slovenských klobúkov muži na hlave nosili i maďarské klobúky a v zimnom období čiapky z jahňacej kožušiny. Padinčania si vlasy vždy riadne strihali, ale zato nosili dlhé fúzy. Mužská obuv bola primeraná odevu. Doma sa nosili drevené cokule, do ktorých sa dávala slama, ktorá v zime hriala. Kapce bielej farby so vzorkovanými sárami si obúvali s cipeľami (topánkami), sandálmi, bačkorami a papučami. Sviatočná mužská obuv boli čižmy.
Mužský ľudový kroj zaniká, ale ochotníci Domu kultúry Michala Babinku sa snažia zachovať aspoň niektoré základné prvky tohto odevu.
A. Chalupová
Fotografie z archívu dediny
Starodávne kultúry nám zanechali množstvo fascinujúcich metód sebapoznania. Jednou z nich je aj tibetský test osobnosti, ktorý súvisí s podvedomím, a na základe troch jednoduchých otázok dokáže odhaliť vaše priority, postoje a vzťahy s ľuďmi okolo vás....
Čítaj viacDetailsV dnešnej dobe čoraz viac ľudí má záujem o zdravé stravovanie. Mnohí veria, že keď sú potraviny označené ako gluten-free či fat-free, to automaticky znamená, že majú aj menej kalórií. Pravda je...
Čítaj viacDetailsNa jarné počasie, ktorého neodmysliteľnou časťou je aj kvitnutie stromov a rastlín, sa tešia všetci okrem ľudí, ktorí trpia sezónnymi alergiami. Pri prebúdzaní sa prírody objavujú sa aj alergické reakcie, ktorých príznačné symptómy...
Čítaj viacDetailsČučoriedky z obchodu často nemajú intenzívnu a sladkú chuť ako tie domáce. Našťastie, dajú sa pestovať aj na terase alebo v záhrade a v kvetináčoch. Prvé plody dozrievajú od konca mája do konca augusta, v závislosti od odrody....
Čítaj viacDetails
