Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2006 sa 64 150 obyvateľov Kanady hlásilo k slovenskému pôvodu. Nieto kútika v Kanade, kde nežije Slovák. Slovenskí prisťahovalci si so sebou do Kanady, okrem odhodlania tvrdo pracovať, priniesli len málo – svoju vieru v Boha, slovenskú bibliu, kufor s osobnými vecami a trochu odevu. Cirkev a náboženstvo ďalej vplývali na rozvoj duchovného, morálneho, kultúrneho a spoločenského života Slovákov v Kanade a na zachovanie ich materinského jazyka a národného dedičstva. Slovenská luteránska cirkev v juhozápadnej provincii Ontario v Kanade si tohto roku pripomína 85 rokov od založenia. Základy kostola boli postavené v roku 1955 na rohu Ulice Langlaise. Predtým sa slovenský luteránsky cirkevný zbor nachádzal v susednom americkom meste Detroit v štáte Michigan, ktorý navštevovali aj kanadskí luteráni z Windsoru. Podobný cirkevný zbor bol aj v Toronte, sídelnom meste Ontaria, a keďže sa na bohoslužby cestovalo po niekoľko hodín, vznikla myšlienka a potreba založiť cirkevný zbor vo Windsore.
Najviac kolonistov luteránskeho vierovyznania sa tu hlásilo zo Slovenska (zo zboru Žehňa, Dobrá Niva, Dolná Strehová, Točnica, Dohňany – Hlohovec, Vranov nad Topľou, Tušice, Krupina, Horná Lehota a iné), ako aj z radov Slovákov z bývalej Juhoslávie, z Vojvodiny, prevažne z Báčky (Kulpín, Hložany, Báčsky Petrovec, Nový Sad atď.).
Medzi prisťahovalcami z Banátu je aj rodina Hriešiková z Kovačice. Hlava rodiny Ján Hriešik spolu s manželkou a štyrmi deťmi do Kanady prišiel pred 20 rokmi (7. mája 1993). Rovnaké výročie si tohto roku pripomína aj slovenská kuchyňa, do ktorej Ján rád chodí pomáhať, bez úhrady. Kuchyňa sa nachádza dolu v pivnici v samej budove slovenského evanjelického kostola a v nej sa cez týždeň chystajú a predávajú slovenské jedlá. Dvakrát do roka (v prvú nedeľu v máji a decembri) sa tam chystá obed, na ktorý občas prídu aj Slováci evanjelici z okolia a takisto Slováci z gréckokatolíckej, rímskokatolíckej cirkvi, ale aj mnohí iní. „Podnes sa pamätám, že v rámci kultúrneho festivalu Carrousel of the Nations (Kolotoč národov) vo Windsore sa každé leto pripravovala prezentácia slovenskej kultúry a umenia pod názvom Slovenská dedina. Podujatie prebiehalo v hale pod kostolom a prezentovalo nielen našu slovenskú kultúru a umenie, ale aj chutné a v meste už dosť známe slovenské špeciality,” vysvetlil Ján Hriešik a pokračoval:
„Každý piatok sa v miestnosti pod kostolom predávajú slovenské špeciality a každý utorok sa jedlá varia. Peniaze získané z kuchyne patria cirkvi a slúžia na údržbu kostola, lebo sa daň v kostole neplatí. Ja som do tunajšieho kostola začal chodiť pred takými 15 rokmi. Keď som sa s rodinou sem prisťahoval a keď som prechádzal popred tento kostol, neraz sa mi z oka slza vykotúľala, lebo som cítil, že tam patrím. Tak som sa prvýkrát do kostola medzi svojich vybral v októbri roku 1998. Tento cirkevný zbor je jedinečný evanjelický zbor v Kanade, a dokonca aj v Amerike, lebo sa tu bohoslužby konajú a pesničky spievajú po slovensky. Vďaka za to patrí kňazovi Rastislavovi Mičovskému a jeho manželke Andrei, ktorí tu pôsobia už okrúhlych 20 rokov. V tejto práci im pomáhajú aj ich deti, dcéra Kristína a syn Mário, ktorí usilovne učia deti v Nedeľnej škole a k tomu zhromažďujú evanjelickú mládež, stretávajú sa s konfirmandmi. Rodina Mičovská pochádza zo Slovenska, z mesta Pilli v okolí Brezna. Služby Božie sa konajú každú nedeľu od 11. do 12. hodiny, každú druhú nedeľu sa konajú služby v anglickej reči pre tých, ktorí, žiaľ, už slovenčinou dobre nehovoria. Každú prvú nedeľu v mesiaci sa podáva Večera Pánova. Po službách, alebo aj pred službami sa ľudia stretávajú, porozprávajú sa pri kávičke. Už 10 rokov sa po bohoslužbách usporadúvajú takéto malé posedenia pre cirkevníkov, hoci musím povedať, že mladšie generácie už zriedkavejšie chodia do kostola.“
Okrem kuchárstva Hriešik sa vo voľnom čase zaoberá maľovaním obrazov, na ktorých často znázorňuje to, čo mu je srdcu milé a za čím túži –svoje rodisko.
A. Chalupová