Na viacnásobných križovatkách

Ivovi Andrićovi sa najviac páčilo nebo nad Belehradom: vždy pekné a bohaté sťa úhrada divnému mestu za všetko, čo nemá, alebo útecha kvôli všetkému, čo by v ňom nemalo byť.

Naše mesto sa zmenilo na veľkú čakáreň. Všetci čakáme krajšie dni… Belehrad nemá dostatok remeselníkov. Keď sme si kreslili budúcnosť, predstavovali sme si ju bez porúch… Jeden vtáčik je sám na Dorćole. Ak je ešte jeden taký v Belehrade, mali by sme im pomôcť stretnúť sa… Keď sme sa kedysi bavili o krajšej budúcnosti, nikto nespomínal, že  medzičasom zostarneme. A preto je tak, ako je: budúcnosti je čoraz viac, nás čoraz menej… rozprával Duško Radović vo svojich chýrečných ranných príhovoroch vysielaných pred štyrmi desaťročiami Štúdiom B.

Belehradčania, milujte a chráňte Belehrad! Ten nemá nikoho iného okrem vás, – odkazoval básnik Belehradu. Aj to, že ho rieka Sáva rozdelila na ten ľavý a ten pravý. Ľavý, ako i z mena vyplýva, je nový, moderný, pokrokový. Pravý je pravicový, starý a konzervatívny. V pravom Belehrade je železničná stanica, v ľavom letisko. V ľavom sú noví študenti, v pravom staré fakulty. V pravom Belehrade sú uličky a favely, v ľavom nové obytné štvrte a bulváre. V pravom Belehrade sú i staré, prekonané divadlá, v ľavom sa výlučne pozerá televízia.

Belehrad však nie je len to. Je hlavným mestom štátu, menšou európskou metropolou lákajúcou stúpajúci počet zahraničných turistov kopou podujatí, pohostinnosťou, rozmanitými možnosťami zábavy. Mesto označujúce sa za mesto budúcnosti juhovýchodnej Európy, je na križovatke ciest východnej a západnej Európy, pri Sáve a Dunaji. Rozprestiera sa na  36 000 hektárov. Najväčšou z jeho sedemnástich obcí je Nový Belehrad s 217 773, najmenšou Sopot s 20 390 obyvateľov.

V metropole, ktorá vo svojich  búrlivých dejinách často bola ničená, menila i mená a pánov a najdlhšie bola pod Turkami (v rokoch 1521 – 1867), žijú i dnes príslušníci viac ako dvadsiatich národov a menšín. Medzi nimi i Slováci, ktorých je okolo 2 200, hlavne v Boľovciach (približne tisíc)  a Dobanovciach (okolo dvesto). Národnostne sa v prvej osade hlavne  prejavujú prostredníctvom Kultúrno-umeleckého spolku Sládkovič, prípadne Slovenského kultúrno-osvetového spolku Šafárik v osade druhej. V samotnom Belehrade sa spoločenský a kultúrny život Slovákov v poslednom čase zintenzívňuje predovšetkým vďaka tamojšiemu evanjelickému cirkevnému a. v. zboru, Spolku priateľstva Juhoslovanov, Čechov a Slovákov, Veľvyslanectvu Slovenskej republiky a Ambasáde Českej republiky v Belehrade, ako aj vďaka pôsobeniu MOMS od roku 2002…

Z aspektu hospodárstva, v Belehrade sídli viac než 46 000 hospodárskych spoločností, s takmer 57 000 podnikateľov. Najzastúpenejší je obchod, spracovateľský priemysel, odborné, vedecké, technické a informačné činnosti, ktorými sa zaoberá okolo 30 000 spoločností. Najviac ich je v Novom Belehrade (7 989), Starom meste (4 622) a v Zemune (4 207). V meste pracuje takmer pol milióna osôb: v rôznych druhoch obchodov a v oprave motorových vozidiel 86 757, v spracovateľskom priemysle 54 147, v zdravotníctve a sociálnej ochrane 47 705, vo vzdelávaní 36 005 osôb…

Počas mandátu doterajšieho primátora Dragana Đilasa, prvýkrát zvoleného 19. augusta 2008 a druhýkrát 13. júna vlani a uvoľneného z funkcie 24. septembra, Belehrad hodne prostriedkov vkladal do infraštruktúry (najmä nových mostov), do sociálnej a detskej ochrany, zlepšenia kvality žitia, mestskej dopravy, pomoci dôchodcom… Všetko v záujme lepšej metropoly nárokujúcej stať sa v roku 2020 Európskym mestom kultúry.

Naše hlavné mesto, ktoré sa v záujme toho do budúcna má činiť vo viacerých smeroch, napríklad na odstránení dopravných kolapsov, zlepšení stavu verejných plôch…, má predsa dostatok tromfov uchádzať sa o to, ako aj o iné medzinárodné uznania. Aj pre kultúrne podujatia, akými sú Bitef, Belef, Fest…, aj pre svoje architektonické a historické skvosty, akou je napríklad Kalemegdanská pevnosť, aj pre jedinečné budovy, parky, ulice, rieky…

Ďalší kronikár Belehradu Momo Kapor si raz položil otázku: Kde je vlastne srdce môjho mesta? A odpovedal: aj všade, aj  nikde. Lebo je málo vecí v ňom, ktoré sme už dakde inde nevideli. No to, čím sa líši od iných a čo tvorí jeho jedinečný duch, sú hádam predovšetkým jeho dve rieky, neskutočné široké nebo a večne uponáhľaní ľudia. A skutočnosť, že sa nikto v ňom necíti ako cudzinec. Lebo Belehrad je, predsa, Belehrad.

Oto Filip