Na záver: Košičania a Bystričania

Včera večer uzavreli Petrovské dni divadelné, prehliadku divadiel zo Srbska a Slovenska. Záver patril divadelníkom z Košíc a Banskej Bystrice.

Dva týždne sviatku divadla, v rámci ktorého sme mali možnosť  pozrieť si desať predstavení, repertoáru zostaveného podľa princípu pre každého sa nájde niečo, čo ho môže zaujať, sú za nami. Na záver v posledný prehliadkový deň až dve predstavenia.

Pre žiakov prvého a druhého ročníka Základnej školy Jána Čajaka sa včera hralo napoludnie. V Petrovci hosťovalo Bábkové divadlo v Košiciach s predstavením Kozliatka a vlk autorky Libuše Lopejskej a v réžii Vladimíra Čadu a Františka Dolejšího.

Keď sme boli malí, azda každému z nás nám čítali rozprávku o troch kozliatkach a vlkovi. V tejto divadelnej adaptácii však vystupujú len dve kozliatka – capko Zlatko a kozička Rózička – ako prototypy detí, ktoré často zostávajú samé doma a zavše im hrozí nebezpečenstvo. Symbolom zla a hlúpej prefíkanosti je vlk ako protipól veselých a chytrých kozliatok. Avšak chvíľami je i opak – aj kozliatka vedia byť neposlušné, samopašné, i vlk si dokáže vyslúžiť súcit, veď ho ženie núdza – chce prežiť. Aj preto dochádza k modernejšiemu posunu. Dobro, samozrejme, zvíťazí, ibaže jeho boj so zlom je posunutý viac do roviny humornej, než dramatickej. Vynaliezavé kozliatka za pomoci mamy Rózy a kováča nakoniec vlka dobehnú.

V tejto veselej hre deti dobre pobavili Miroslav Kolbašský, František Dolejší, Miriam Ryšavá a Beáta Dubielová.

Tak ako to bývalo i v minulých ročníkoch, v rámci Petrovských dní divadelných sa publiku predstavili aj študenti herectva. Tohto roku to bolo celkom na záver prehliadky. Včera večer na javisku Slovenského vojvodinského divadla hosťovalo Divadlo Akadémie umení v Banskej Bystrici zo Slovenska. Na repertoári bolo predstavenie Zadný vchod čiže rozkoše v utorok po polnoci. Autor scenára Peter Karvaš patrí medzi najvýznamnejších slovenských dramatikov a uvedená komédia je jednou z cyklu drám z anglického prostredia, kde zobrazuje vrcholovú anglickú spoločnosť, ktorá sa dostane do kontaktu s nižšou spoločnosťou – prostitútkami. Tie chcú byť odborárkami a mať výhody, ako všetci ľudia v krajine. Hra je stavaná cez situačný, či konverzačný humor, takže aj scénografia bola celkom jednoduchý – štyri kreslá a šesť svietidiel, čo úplne stačilo. Komické situácie, ktoré vznikali „triafali do hlavy“ nie do zadku. Komédiu režijne podpisuje Ľuboslav Majera, ktorý je vlastne i školiteľom bystrickým študentom na katedre herectva a predstavenie vzniklo ako bakalárska skúška týchto začínajúcich hercov. V Zadnom vchode sa predstavili Martin Juríček, Tomáš Ivanka, Matúš Buch, Matúš Šťastniak, Michaela Piesyková, Alžbeta Cingelová, Barbora Bušovská.

Jaroslav Čiep