Výkrik k skutočnosti

Srbsko je fasádou Dogvillu – vyhlásil režisér Kokan Mladenović

Ako výkrik k našej každodennej skutočnosti, v ktorom sme ako v žalári zajatí v krajine, kde je „budúcnosť bez budúcnosti“, by sme v skratke mohli opísať včerajšie predstavenie v rámci Petrovských dní divadelných.

Na dosky Slovenského vojvodinského divadla do Báčskeho Petrovca zavítali Novosadčania, herci a hudobníci s predstavením Dogville. Toto predstavenie vzniklo v koprodukcii Miksera, Študentského kultúrneho strediska a agentúry Fast forward.

Predlohu pre film Dogville napísal dánsky režisér Lars von Trier a scénickú adaptáciu rovnomenného filmu režijne podpisuje Kokan Mladenović. Dogville je scénický kus, ktorý je divadelné predstavenie ako aj koncert: na javisku sú traja hudobníci, dve herečky a herec, a naratívum sa stvárňuje hrou, koncertovaním a interakciou s videom, čiže scénami na veľkom plátne, ktoré dominuje ako mizanscéna.

Branislav Trifunović hrá všetky mužské roly a rolu Grejs a všetky iné ženské postavy stvárňujú Milica Majstorovićová a Tamara Aleksićová.

Autorskú hudbu Marka Grubića na scéne naživo spolu s hercami predvádzajú členovia skupiny Vrooom Andrijana Belovićová – hlas a klaviatúry), Jamal Al Kiswani – saxofón a autor hudby Marko Grubić – bas gitara, gitara a klaviatúry.

Autorov predstavenia Dogville najviac zaujíma špecifická psychológia izolácie, ktorá dlhodobo zanecháva následky na psychu každého jednotlivca v uzavretej spoločnosti. Odkaz pre divákov sú otázky či sme sa, desaťročiami izolovaní od normálneho života, po vojnách, sankciách stali občanmi Dogvillu? Či nám treba pomoc, alebo sa nás báť? Sme v stave byť hocikedy súčasťou normálneho sveta? Existuje vôbec ten „veľký svet“, alebo sa aj on, ako sme sa i my sami, pozmenil na jeden globálny Dogville?

Dnes je posledná festivalový deň, v ktorom sa predstavia hostia zo Slovenska − Košičania detským predstavením Kozliatka a vlk  a na záver Petrovských dní divadelných aj banskobystrickí študenti  predstavením Zadný vchod čiže rozkoše v utorok po polnoci v réžii Ľuboslava Majeru.

 Jaroslav Čiep