Naďalej veľmi páchne

Veľké továrne ako Rafinéria, Petrochémia a Dusikáreň vystavané v polovici minulého storočia v blízkosti Pančeva, resp. Vojlovice významne zmenili život občanov a vážne vplývajú na ich zdravie. Pančevo už roky preto patrí medzi najznečistenejšie mestá v Srbsku. Je verejným tajomstvom, že v Pančeve, a najmä vo Vojlovici vysoké percento pomerne mladých ľudí zomiera na rakovinu a iné zákerné choroby. Nie náhodou teda je ochrana životného prostredia vždy aktuálnou témou. O vplyve tovární na zdravie ľudí sa tu nikto nevyjadrí kladne. Tak napríklad Pavel Spišiak, poľnohospodár, ktorý žije v susedstve Dusikárne, hovorí, že plyny z továrne veľmi nepríjemne páchnu a ľudia sú nútení ich vdychovať: – Každé vedenie továrne nám sľubovalo, že postavia filtre a zastavia únik plynov do vzduchu. Možno niečo aj urobili, avšak iste ani zblízka toľko, koľko je potrebné. Keby postavili filtre, istotne by tak nepáchlo. Akoby nám ani to nebolo dosť, ale si okolie znečisťujeme aj sami. Mnohí vyhadzujú odpad kdekoľvek, aj uprostred osady, v ktorej napriek sľubom ešte stále nevyrástlo zelené ochranné pásmo.

Rovnaké rozhorčenie pociťuje aj dlhoročný predseda vojlovického FK Mladosť Muhamed Cimirotić, ktorý s manželkou žije v byte na štadióne, a od Rafinérie ich delí iba jedno jutro pôdy, čiže takých 200 metrov. Vraj mohol by o tom rozprávať celý deň, ale hneď vystihol podstatu: – Na naše ihriská najprv dolieha znečistený vzduch z Rafinérie, ktorá tu predstavuje najväčší problém. Možno sú prvé vojlovické domy bližšie, ale tam sú aj stromy, ktoré ich aspoň trochu chránia, a tu je úplne otvorený priestor. Keď je bezvetrie a k tomu nízky tlak, benzén a iné škodlivé látky cítiť natoľko, že žiadna aktivita nie je možná. O potrebe zamedziť vypúšťanie škodlivých látok do vzduchu sa stále hovorí, ale mám dojem, že sa vonkoncom nič neurobilo. Ako páchlo pred dvadsiatimi rokmi, tak páchne aj dnes. Najväčší paradox je v tom, že mladí ľudia, deti, rekreanti, ktorí na naše ihriská chodia športovať v záujme dodržiavania zdravej životosprávy, sú jednoducho nútení vdychovať škodlivé látky.

Známy vojlovický ekológ, špecialista ekologického manažmentu Ivan Zafirović hovorí, že znečistenie vzduchu sa najľahšie konštatuje čuchom, a preto občania najbúrlivejšie reagujú na nepríjemný pach, kým sú iné tvary, ako je hluk, znečistenie vody a pôdy, erózia, nízke percento zelených plôch a lesov dosť zanedbané. Dokonca aj keď sa hovorí o znečistení vzduchu, nedostatočná pozornosť sa venuje zvýšenej koncentrácii častíc, čiže jemného prachu pod 10 mikrónov, ktorý je najnebezpečnejší pre zdravie ľudí.

– Myslím si, že aj keby sa kompletne zastavil únik odpadových látok z tovární petrochemického komplexu a iných priemyselných prevádzok, Pančevo by pre veľké sústredenie hazardných zariadení na veľmi malom priestore naďalej zostalo miestom nebezpečným pre život. Mesto napriek už viac ako 50-ročnej prítomnosti tovární petrochemického komplexu ešte vždy nemá moderný plán ochrany pred chemickou haváriou. Musím však povedať, že tieto štandardné problémy ochrany životného prostredia do úzadia zatláčajú veľký ekologický problém celého Srbska, ktorý sa prejavuje aj v Pančeve. Ide o to, že sa veľmi ľahko mení účel pozemku, a tak sa strácajú veľké výmery poľnohospodárskej pôdy a lesov, kým na druhej strane máme čoraz viac devastovaných, zanedbaných a nevyužitých pozemkov.

V. Hudec