Navolám ťa o chvíľu

26.dec 2014

Navolaj ma, navolám ťa, navolám domov, navolám – tak často to počuť v bežnom rozhovore. Lenže s tým navolaním nie je všetko v poriadku z jazykovej stránky. V slovenčine sa v súvislosti s telefonovaním používa sloveso zavolať. Aj sloveso navolať sa nachádza v slovnej zásobe spisovnej slovenčiny, ale znamená povolať niekam mnoho hostí. Tak po slovensky si navoláme hostí, deti si navolajú hostí plný dom, na svadbu navolajú aj dvesto hostí. Nadmieru rozšírené spojenia typu „navolám susedu“, „navolám kmotru“,sú našské preklady zo srbského nazvati nekoga, ale i nazvati šta – „ambulantu“, „autobuskú“. Žiaľ, v našskej slovenčine sú takmer samozrejmosťou. A pritom sú to nezmyselné tvary, pretože tu ide len o jedinú osobu. Ako aj spojenie „navolám ambulantu“.

Nenáležité „navolať niekoho“ v spisovnej slovenčine – čo neznamená, že sa to netýka aj nárečovej podoby slovenčiny – treba vystriedať slovami zatelefonovať, zavolať, telefonovať, volať. Ako hovorové sloveso sa môže použiť aj slovo brnknúť. Tu treba dať pozor aj na pád podstatného mena, s ktorým sa sloveso spája: keď ide o telefonický kontakt, vtedy je v slovenčine podstatné meno v treťom páde – datíve = zavolať niekomu; na rozdiel od srbčiny, kde je v akuzatíve. Poukážeme to aj na príkladoch: zatelefonovala kamarátke Marienke, kmotra zavolala kmotre, kolegyňa zatelefonovala kolegyni, volala bratovi; zavolám ti, len čo prídem domov; zavolajte mi, keď prídete… Nenáležité spojenia „navolať školu“, „navolať apatieku“, „navolať robotu“, v spisovnej podobe budú znieť takto: zavolať do školy, zavolať do lekárne, zavolať do roboty, napr.: „Mama zavolala do školy.“; „Zavolaj do predajne.“

V súvislosti so slovesom volať treba spomenúť rozdiel vo význame a v páde príslušného podstatného mena. Keď ide o priamy kontakt, so slovesom sa spája podstatné meno v akuzatíve: „Marína volá Tamaru na prechádzku.“ Keď však ide o telefonický kontakt, podstatné meno je v datíve: „Marína volá (telefonuje) Tamare, či by šla na prechádzku.“ Na rozdiel od srbčiny, v ktorej sa v oboch prípadoch slovesá spájajú s podstatným menom v akuzatíve.

                                                                                                                                              Anna Horvátová

 

A. CHALUPOVÁ
A. CHALUPOVÁ

ANIČKA CHALUPOVÁ (1971) Ako novinárka začala v lokálnej rozhlasovej stanici v Kovačici, neskoršie ako šéfredaktorka v TV OK. Je autorkou viacerých dokumentárnych filmov, vysielaní pre deti a mládež, článkov z dejín Kovačice, početných kultúrno-spoločenských akcii a pod. Od 2011 roku pracuje v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu ako novinárka – dopisovateľka z Kovačice. Kontakt: chalupova@hl.rs