Návrat k prírode

K UPLYNULEJ VÝSTAVE RANKA DRAGIĆA V NOVOM SADE

V tom pravom termíne, od 1. do 20. júna, s tými pravými exponátmi. Takto najstručnejšie možno zhodnotiť výstavu akademického sochára a magistra umenia Ranka Dragića (Nový Sad 1975).

Táto nám v galérii Zväzu združení výtvarných umelcov Vojvodiny v strede Nového Sadu celé tri týždne pripomínala niektoré z neodhalených krás a nevyčísliteľných foriem prírody, ku ktorej sa nám treba neustále vracať. Aby sme si ju aj viac vážili, aj viac chránili.

Ranko Dragić, ktorý  magisterské štúdiá, umelecký smer alebo disciplínu sochárstvo, ukončil na novosadskej Akadémii umení v roku 2008 u mentora profesora Borislava Šuputa, má na svojom doterajšom tvorivom konte sedem samostatných, vyše tridsať kolektívnych výstav a účinkovanie na okolo dvadsiatich výtvarných táboroch u nás a v zahraničí. Mnohým je známy aj ako umelec zaoberajúci sa dizajnom a vypracovaním unikátnych šperkov zo zlata a striebra, za ktoré na Novosadskom veľtrhu, na podujatí Lesk získal nejedno vysoké ocenenie, viaceré špeciálne ceny, zlaté a strieborné medaily v rokoch 1998 až 2001.

Jeho v poradí ôsma samostatná výstava, ktorej názov by sa voľne dal preložiť ako Lesotvár alebo krajšie tvár lesa, nám prostredníctvom zvláštnych skupín skulptúr naznačuje, že je i strom, ba aj malý a umelecký,  aj nevyčerpateľným prameňom poézie a hry i symbolom úniku od mestského hurhaja, aj silou symbolizujúcou prírodné procesy. Platí to aj o iných vystavených materiáloch.

Hrajúc sa v priestore s prírodnými materiálmi alebo ich imitáciami, Dragić do popredia nepriamo vysúva aj  nás a naše miesto v súčasnej civilizácii, nepriamo odkazujúc, že možno tá niekdajšia doba bola predsa krajšia. Lebo príroda v nej bola menej zamorená, čistejšia, my menej zaťažení náporom všetkého, čo nám táto doba prináša. Jeho exponáty nás nabádali k tomu, aby sme videli, kde sme. Práve preto nám nastavil možnosť pozrieť si tvár lesa. Tvárou v tvár.

                                                           Oto Filip