ZO SLÁVNOSTNÉHO ZASADNUTIA NRSNM PRI PRÍLEŽITOSTI 10. VÝROČIA ZALOŽENIA
To snaženie od začiatku smerovalo tak k zachovaniu tradičného a dosiahnutého, ako aj k posilneniu národného povedomia, tým i naplneniu odkazov predkov. Jednoduché to nie je, ani nikdy nebolo: ani v rokoch nového storočia, keď sa doba tiež občas vykoľají a hodnoty nebezpečne posunú. No počas týchto desiatich rokov, koľko existuje, Národnostná rada najčastejšie úspešne dokázala vyhmatať pulz národnostných potrieb, meniť ho na pulz života, a týmto, samozrejme, napĺňať stanovené ciele a posolstvá a robiť našu skutočnosť a aktivity plnohodnotnejšími a zmysluplnejšími. V nej sa, ako v ohnisku, sústreďovali aj problémy doby, v ktorej je a v ktorej zákonite musela reagovať na ťažkosti a občasné neprávosti, snažiac sa veci riešiť, meniť ich na mieru potrieb zajtrajška.
Jubileá sú spravidla príležitosťou vrhnúť pohľad dozadu, naznačiť, skadiaľ sa či ako štartovalo, pokiaľ prišlo, stanoviť, kam sa speje. V prvý augustový deň sa preto na slávnostnej akadémii prebiehajúcej v Zhromaždení APV v Novom Sade stretli bývalí a terajší členovia NRSNM, spoločenskí dejatelia od štátnej po miestnu úroveň, poprední hostia zo Slovenska, ale i Maďarska, Rumunska, Poľska, predstavitelia našich prostredí, spolkov, inštitúcií…: aby si pripomenuli príbeh, ktorý odštartoval v januári 2003 a počas rokov nasledujúcich sa rozvetvil do netušenej šírky. Aj kvôli tomu, aby uvítali monografiu o desaťročnej púti, udelili ocenenia zaslúžilým a sviatočné chvíle zvelebili kultúrno-umeleckým programom na výbornú.
O prejdenej ceste, rokoch nepriamočiarych, podmienkach pôsobenia, úspechoch a skúškach, výzvach a nástrahách, s cieľom naznačiť aspoň časť odpovede na otázku, ako NRSNM za to uplynulé desaťročie pozmenila život nás Slovákov žijúcich v Srbsku, sa zmienila predsedníčka Národnostnej rady Anna Tomanová-Makanová. Hovorila o demokratizačných zmenách po roku 2000, spôsoboch novej úpravy práv národnostných menšín na základe medzinárodných nástrojov a Zákona o ochrane práv a slobôd národnostných menšín z roku 2002, ktorý stanovil i spôsob zakladania najvyšších menšinových predstaviteľských a zastupiteľských orgánov, ako i ďalšieho, Zákona o národnostných radách národnostných menšín regulujúceho túto oblasť, na ktorý príslušníci menšín čakali 7 dlhých rokov a ktorý konečne priniesol komplexnú úpravu postavenia národnostných rád a na základe ktorého sa v roku 2010 uskutočnili prvé priame voľby ich členov.
Konštatujúc, že národnostné rady nepochybne prispievajú k posilneniu národného povedomia príslušníkov slovenskej menšiny, Anna Tomanová-Makanová vyzdvihla, že je jednou zo základných zásad práce našej Národnostnej rady snaha angažovať čo najširší okruh ľudí. Preto je v súčasnosti do jej činnosti okrem 29 zvolených členov a piatich zamestnancov odbornej služby aktívne zapojených takmer 200 členov výborov a ich komisií, predovšetkým odborníkov v oblastiach, ktoré sú v kompetencii Národnostnej rady. Čiže dnes môžeme povedať, že radu tvorí nie iba jej ústredie, ale i 41 vzdelávacích inštitúcií, 79 slovenských kultúrnych inštitúcií, organizácií a združení s jedenástimi médiami, kým v oblasti úradného používania jazyka a písma rada spolupracuje s 11 obcami, v ktorých sa slovenčina používa v úradnom styku.
Uviedla, že od samotného začiatku prvým heslom pôsobenia rady bolo Sme tu pre vás, že je jednou zo základných zásad jej činnosti vytvorenie optimálnych podmienok na prácu kultúrnych, vzdelávacích, mediálnych ustanovizní v každom našom prostredí, že je druhou zásadou sústavné a permanentné pôsobenie v oblasti vzdelávania a zdokonaľovania všetkých, pôsobiacich v školstve, kultúre a informovaní. V praxi a konkrétne to znamená, že NRSNM do oblasti kultúry doteraz investovala z vlastných prostriedkov takmer 30 miliónov dinárov, do oblasti vzdelávania 24 miliónov, do oblasti informovania 7 miliónov a do oblasti úradného používania jazyka a písma, resp. spolupráce s lokálnou samosprávou 3 milióny dinárov.
Po základnom hodnotení, že je činnosť Národnostnej rady viditeľná v mnohých smeroch a že po desiatich rokoch zostali mnohé pozitívne konkrétne výsledky, predsedníčka Makanová uviedla i to, čo sa v dostatočnej miere nepodarilo zrealizovať, respektíve s čím rada naďalej zápasí:
„Naďalej je aktuálna otázka riešenia trvalého priestoru pre Múzeum vojvodinských Slovákov, nevypracovali sme pevnú koncepciu spoluorganizovania a financovania celomenšinových festivalov. Nemôžeme byť spokojní s postavením a financovaním verejného servisu RTV Vojvodina – máme tu na zreteli predovšetkým vysielanie programov v slovenskom jazyku. Nevyriešený je problém systémového financovania a priestorov Slovenského vydavateľského centra a otázka záchrany tlačiarne Neografie v Báčskom Petrovci. Nevieme, aký osud budú mať miestne elektronické médiá a ako zachováme všetky vzdelávacie ustanovizne a triedy, keď máme čoraz menej žiakov, ako zabezpečíme systematické a plánované vychovávanie našich deficitných kádrov, keď vieme, že mladí odchádzajú za lepším životom, ako budeme vychovávať kádre budúcich divadelníkov, tanečníkov, hudobníkov, spisovateľov, novinárov, ale aj profesorov a odborníkov všetkých profilov. Ako budeme všetci my využívať naše práva a ako budeme chápať a plniť svoje záväzky… Reálne a kriticky: Nemôžeme byť Slovákmi iba vtedy, keď sa nám to hodí, musíme byť Slovákmi vždy a stále,“ podotkla.
Na záver tohto zhrňujúceho pohľadu na desaťročie za nami sa poďakovala všetkým členom Národnostnej rady prvého a druhého zloženia, pretože počas týchto rokov do Národnostnej rady nezištne vložili kus seba, svojho života, svojich vedomostí, svojho času. Bez úhrady! A urobili pritom obrovskú vec: významne prispeli k zachovávaniu našej národnostnej, jazykovej a kultúrnej identity.
„Prispeli k tomu, aby sme dnes mohli povedať: Áno, desaťročná práca bola náročná, ťažká. Mravčia a priekopnícka. Stopy sú viditeľné, a práve preto verím, že práca, ktorá je pred nami, má dobré základy, na ktorých môžeme, a verím, že aj budeme, budovať nové perspektívy nášho národnostného spoločenstva ako integrujúcej a konštruktívnej súčasti multikultúrnej, multikonfesionálnej a viacjazykovej spoločnosti Vojvodiny a Srbska,“ podčiarkla na záver predsedníčka Anna Tomanová-Makanová.
Po jej prejave konferenciér, náš známy moderátor a redaktor Ján Struhár zahlásil príhovor podpredsedu NRSNM a riaditeľa SVC Vladimíra Valentíka, ktorý prezentoval svojrázne svedectvo o historickom okamihu vzniku a činnosti Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku – osobitnú publikáciu, pamätnicu či kroniku prvých desiatich rokov jej činnosti. Všetko v duchu známeho: reči sa vravia a letia, napísané zostáva. Tento hodnotný zdroj informácií pre bádateľov súčasných a budúcich má takmer päťsto strán formátu A4 a pozostáva z piatich základných častí: úvodníka predsedníčky Anny Tomanovej-Makanovej s názvom Desať rokov – desať dôvodov, pozdravných príhovorov významných dejateľov našich, zo Slovenska a medzinárodných, základnej zložky – prehľadu činnosti NRSNM v rokoch 2003 – 2013, ktorej autormi sú Milina Sklabinská, Ladislav Čáni a Lýdia Damjanová, ako i koordinátori jednotlivých výborov, svedectiev spolupráce a príloh. Hlavnou a zodpovednou redaktorkou pamätnice je Anna Tomanová-Makanová, výkonnými redaktormi boli Ladislav Čáni a Vladimír Valentík, kým sú ďalšími troma členmi redakcie prof. Dr. Samuel Čelovský, Milina Sklabinská a Oto Filip. Riaditeľ Valentík osobitne akcentoval potrebu a význam zanechať takéto knižné svedectvo doby za nami, aby sa na záver prezentácie osobitne poďakoval Pokrajinskému sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, ktorý umožnil vzácnu knihu, tento trvalý doklad o svojráznom medzníku v dejinách slovenskej menšiny na týchto priestoroch, vydať.
Najslávnostnejšími chvíľami akadémie zaiste bolo udelenie ocenení zaslúžilým pri príležitosti 10. výročia vzniku Národnostnej rady: cien a plakiet tým jednotlivcom a inštitúciám, ktorí a ktoré zásadným spôsobom prispeli k jej vzniku a úspešnému rozvoju.
Najvyššie uznania Ceny NRSNM boli odovzdané: Bojanovi Pajtićovi, predsedovi vlády APV, pretože prejavil mimoriadny cit a osobný angažmán v otázkach týkajúcich sa zveľaďovania práv národnostných menšín, Žarkovi Obradovićovi, doterajšiemu ministrovi školstva Republiky Srbsko, lebo sa počas svojho mandátu plne zasadzoval za dôsledné uplatňovanie zákonov, ktorými sa určujú práva národnostných menšín v oblasti vzdelávania, Igorovi Furdíkovi, predsedovi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave, lebo ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku v období rokov 2005 – 2010 tiež prejavil mimoriadny cit pre špecifické potreby príslušníkov najväčšej autochtónnej slovenskej menšiny vo svete – Slovákov v Srbsku, a konkrétnymi skutkami, zabezpečovaním praktickej a finančnej pomoci napomáhal realizáciu početných projektov a aktivít vojvodinských Slovákov, Predragovi Markovićovi, predsedovi Národného zhromaždenia Republiky Srbsko v období rokov 2004 – 2007, neskoršie ministrovi kultúry Republiky Srbsko, lebo ako najvyšší štátny činiteľ prvý prijal predsedov národnostných rád národnostných menšín v Srbsku a zasadzoval sa za systémové riešenie – financovanie národnostných rád, ako aj Svetozarovi Čiplićovi, ministrovi pre ľudské a menšinové práva Republiky Srbsko v období rokov 2008 – 2011, počas mandátu ktorého bol schválený, aj vďaka jeho osobnej angažovanosti, najvýznamnejší legislatívny akt vzťahujúci sa na kultúrnu autonómiu národnostných menšín v Republike Srbsko – Zákon o národnostných radách národnostných menšín (2009). Osobitnú cenu získal Tamás Korhecz, predseda Národnostnej rady maďarskej národnostnej menšiny a pokrajinský tajomník pre správu, predpisy a práva národnostných spoločenstiev v období rokov 2000 – 2010.
V príhovoroch po prebratí ocenení laureáti Ceny NRSNM sa zvlášť zmienili o spoločenských pomeroch v rokoch za nami, aspektoch doterajšej spolupráce s radou, jej výsledkoch, problémoch, na ktoré pritom narážali, o tom, aká rada bola včera a aká má alebo môže byť dnes i zajtra. Tak pokrajinský premiér Bojan Pajtić vyzdvihol, že národnostné spoločenstvá najlepším spôsobom dokážu definovať, čo je ich záujem v oblasti vzdelávania, informovania, úradného používania jazyka a písma a kultúry. Doterajší minister školstva Žarko Obradović kvitoval, že slovenské spoločenstvo veľa toho podniklo a dokázalo pri zveľaďovaní kvality života u nás, kým sa predseda ÚSŽZ Igor Furdík pristavil pri význame početných tohtoročných jubileí, kladúc pritom dôraz na jubileum Národnostnej rady. Niekdajší predseda Národného zhromaždenia Predrag Marković ako osobitný klad retrospektívy kvitoval nielen uvádzanie dosiahnutého a pozitívneho, ale aj pristavenie sa pri tom, čo sa nezrealizovalo. Osobitne hovoril o neľahkých podmienkach v prvých rokoch, keď Národnostné rady len začínali fungovať. Aj niekdajší minister Svetozar Čiplić ozrejmil spoločenské pomery a problémy, s ktorými koncom prvej dekády tohto storočia zápasila i NRSNM. Účastníkom akadémie sa na záver prihovoril i veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Ján Varšo: hovoril o viacerých aspektoch jubilea rady, citujúc i state listu, v ktorom jej význam a pôsobenie hodnotí prezident Slovenska Ivan Gašparovič. Zmienil sa aj o slovensko-srbskej spolupráci, konštatujúc pritom, že je slovenská menšina mostom medzi dvoma štátmi v tomto období začatia prístupových rozhovorov. Všetkým dejateľom rady, ale i tým v našich prostrediach, ako i iným, poprial veľa energie do budúcich dní a aktivít.
Na slávnosti vo veľkej zasadačke Zhromaždenia APV prebiehajúcej l. augusta predsedníčka Anna Tomanová-Makanová odovzdala i Zlatú plaketu vláde APV, Strieborné plakety predstaviteľom Ministerstva školstva Republiky Srbsko, Ministerstva kultúry Republiky Srbsko, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave, Kancelárii pre ľudské a menšinové práva Republiky Srbsko, Pokrajinskému sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá, Sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie vlády APV, Sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť vlády APV, kým Bronzové plakety získala Kancelária ombudsmana Republiky Srbsko, Kancelária ombudsmana APV, Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku, Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku a Svetové združenie Slovákov v zahraničí.
Do úspešného a vydareného podujatia, ktorého autorom námetu, scenára a réžie bol Michal Babiak, mimoriadne trefne boli vkomponované excelentné výkony našich špičkových umelcov: vynikajúcich pianistov a špičkových interpretov vážnej hudby Maríny Kaňovej a Mareka Stupavského, sopranistky Jaroslavy Vlčekovej, sólistky Opery SND v Novom Sade, speváčky Olivery Gabrínovej, KUS Krajan – Vojvodina a ľudového orchestra Rosička… Stručne a jasne: akadémia na nezabudnutie. Rovnako ako i jubileum, ku ktorému bola usporiadaná.
Oto Filip
