Nedorozumenie

13.aug 2020

Nedorozumenie

Neraz prichádzame za kolegom poprosiť ho o niečo, avšak často nadídeme na nevrlú odpoveď a neprimerané správanie.

Človek ako sociálna bytosť vždy cítil potrebu vyjadriť svoje myšlienky, pocity a vedomosti, komunikovať ústne alebo písomne, prijímať určité správy a posielať ich ostatným. Jazyk každého národa sa vyvíjal v priebehu histórie a v tomto evolučnom kurze sa stal čoraz zložitejším a bohatším. Jazyk každého jednotlivca v súlade s jeho vývojom – intelektuálnym, psychologickým a sociálnym – sa  stáva bohatším a rozmanitejším.

„Eh, to je moja večná téma. Nie som vôbec tolerantný človek, ale nie som tvrdohlavý,“ povie jeden s nich. „Stotisíckrát som sa však na to presne pýtal, tak načo je skutočne um, jazyk, ak základné veci nemožno pochopiť, vysvetliť, dohodnúť sa? Osobne pevne verím, že v tomto svete nie je nič, čo by sa normálnou ľudskou konverzáciou nedalo vyriešiť.

Čokoľvek vyjde na povrch, dá sa vyriešiť.“ Avšak…

Keď niekto nevie komunikovať, nevie prekonať svoj ego, márnomyseľnosť, vtedy nastáva vážny problém, v ktorom sa tratí každá taktnosť.

Keď sa k nám niekto správa neprimerane, pamätajte, že ten človek má problém sám so sebou, nie s vami. Rozvážni, vyrovnaní ľudia pouvažujú a neničia ani seba, ani inú ľudskú bytosť – vyriešia tak ako sa to najlepšie dá.

Preto by sme sa všetci mali chrániť neporozumení, nedorozumení, nesprávnych  jednaní, nesprávneho výkladu faktov, udalostí, ľudí, ich myšlienok a dokonca aj našich pocitov. Ľudia si vyvinuli toľko jazykov a toľko spôsobov, že po Egypte dokonca zaviedli obrazové písanie. Ferdinand de Saussure v 20. storočí (1857 – 1913) pozdvihol lingvistiku na vedný odbor a opísal ju ako vedu o znakotvornom systéme – semiológia (známejšia skôr ako semiotika) a my ľudia si navzájom rozumieme čoraz menej, stále viac a viac sa nenávidíme, kruto týrame.

Človek sa musí pýtať, aká je podstata jazyka?

Človek sa musí pýtať, aká je podstata jazyka, ak nieto vôle chcieť porozumieť, chcieť nájsť vzájomný jazyk, nadviazať styky a vyriešiť nastolený problém?

Vo svoj prospech a v prospech oboch strán!

Prajem pekný týždeň vám a nám, ľudia. A ďakujem, že ste!

M. BENKA
M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň.   Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.