Posledných päť rokov najteplejších na Zemi

20.aug 2020

Posledných päť rokov najteplejších na Zemi

V nedeľu 16. augusta 2020, ako uvádza BBC NEWS zo dňa 17. augusta 2020, bola zaznamenaná najvyššia teplota na planéte – 54,4 stupňa Celzia (v tieni) v národnom parku Death Valley (Údolie smrti) v Spojenych štátoch.

Posledných päť rokov, od roku 2015 do roku 2020, bolo najteplejšie obdobie, aké kedy bolo na planéte zaregistrované. Po horúcom lete roka Organizácia Spojených národov v New Yorku pred samitom, za prítomnosti asi šesťdesiatich svetových vodcov, informovala o zmene klímy.

Podľa správy uverejnenej Svetovou meteorologickou organizáciou, ktorá uvádza súčasný stav klímy planéty, priemerná teplota v rokoch 2015 – 2020 bola vyššia ako 1,1 stupňa Celzia vzhľadom na obdobie rokov 1850 – 1900.
Najnovšie údaje potvrdzujú trend za posledných päť rokov, ktoré boli najteplejšie od roku 1850. Bolo tiež známe, že júl 2019 bol poznačený väčším počtom horúcich vĺn, najmä v Európe, a že prekonal absolútny rekord vo výške teploty.

Dopyt po uhlí, rope a plyne naďalej rástol. Emisie skleníkových plynov vzrástli a v roku 2020 budú minimálne na rovnakej úrovni ako v roku 2019, predpokladajú vedci, ktorí pracovali na tejto správe OSN.
Očakáva sa, že koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére dosiahne nový vrchol do konca roku 2020.
Podľa súčasného stavu predpokladaných záväzkov krajín na zníženie emisií škodlivých plynov bude planéta do roku 2100 teplejšia o 2,9 až 3,4 stupňa Celzia.

Z toho vyplýva, že úsilie krajín v boji proti škodlivým plynom by sa malo štvornásobne zvýšiť, aby sa udržalo otepľovanie na úrovni plus 1,5 stupňa Celzia, ako sa uvádza v parížskej dohode z roku 2015. Alebo aspoň strojnásobiť, aby sa teplota udržala na plus dvoch stupňoch Celzia, čo je maximálny limit podľa tejto zmluvy.

V skutočnosti by podľa novších klimatických modelov otepľovanie mohlo byť ešte vyššie, ako napríklad podľa tých, ktoré predpovedal francúzsky tím, ktorý predvída najhorší scenár zvýšenia teploty o sedem stupňov Celzia.
„Priepasť nikdy nebola taká veľká medzi tým, čo chce svet dosiahnuť, a realitou klimatických plánov krajín,“ varuje správa.
Mnoho vodcov by malo sľúbiť, že do roku 2050 dosiahne nulové emisie, uvádza Organizácia Spojených národov v New Yorku.

Prajem pekný týždeň vám a nám, dobrí ľudia. A ďakujem, že ste!

 

Pripravil: Miroslav Benka

M. BENKA
M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň.   Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.