Profesionál bez profesionálnych výkonov

✎ 3.sep 2020

Hra Profesionál (1990) srbského dramatika, scenáristu, režiséra a akademika Dušana Kovačevića (1944) bola prvý krát uvedená na javisku Zvezdara teatra v Belehrade. Danilo Bata Stojković vtedy zahral postavu Luku Labana, kým postavu Teodora Teju Kraja stvárnil Bogdan Diklić. Hra bola šitá na mieru Batu Stojkovića, ktorý bravúrne stvárnil postavu a zahral ju 416-krát, z toho 138-krát na zájazde, ktorú videlo početné obecenstvo a za ktorú bol odmenený početnými cenami (Sterijova cena (1990) v Novom Sade, soška Morjak za najlepšiu rolu na festivale Dni komédie (1990) v Jagodine, cena Zlatý smiech na Dňoch satiry v Záhrebe (1990) a i.). Hru uvádzali od 10. januára 1990 do 13. februára 2002. Pre veľkú popularitu tejto hry bol v roku 2003 natočený rovnomenný film v autorovej réžii a stvárnení ďalšej hereckej dvojice: Boru Todorovića a Branislava Lečića. Hru uvádzali aj v zahraničí, najmä v bývalých socialistických krajinách východného bloku, kde tesne po padnutí tzv. železnej opony svojou aktuálnou témou zaujali a s veľkým úspechom uviedli aj televízne (STV Bratislava (1991) v režijnom naštudovaní pražského študenta a exjuhoslovanského režiséra pochádzajúceho z Banje Luky, Gorana Marojevića).

V nedeľu 30. augusta sme mali príležitosť pozrieť si predstavenie Profesionál podľa hry Dušana Kovačevića na scéne Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci v režijnom naštudovaní Richrada Sanitru a Jána Chalupku.

Žiaľ, v petrovskej inscenácii z hry Dušana Kovačevića zostali iba útržky, nekonzistentné franforce dokaličeného textu autora (ešte stále žijúceho na cca 100 km od Petrovca, ktorého pochybujem, že sotva oboznámili a poprosili o povolenie na tento necivilizačný, zákonom trestný čin)!? – z ktorého pritom nadaní herci Zdenko Kožík a Branislav Čeman viac-menej boli znemožnení stvárniť svoje postavy, lebo im „ambiciózna“ adaptátorská/režisérska dvojica neumožnila vyvinúť dialogicky trefne napísané scény a najmä minuciózne napísané postavy, ktoré označili celé jedno obdobie.

A o prekladateľovi hry? – ani chýru, ani slychu!

Toto im bol zámer? – škoda márnej snahy!

Žiaľ, Slovenské vojvodinské divadlo, po svojich sľubných začiatkoch, už dlhšie koná funkciu profesionálneho divadla pre slovenskú národnosť vo Vojvodine, zároveň je už dlho na rázcestí ideí, ducha a snáh, preto je na čase aby slovenskí divadelní experti (ak takí ešte existujú), stratégovia a najmä investori pouvažovali o jeho existencii ako takom. Už viac ako celé desaťročie toto divadlo eviduje viditeľný úpadok a akoby bolo riadené z prameňa poradcu jedného utilitaristického rozumu, ktorý len a len z osobných záujmov obhajuje číry diletantizmus v neustálom kvete! – a pritom ponúka výber umeleckých spolupracovníkov „na pozícii“ a divadiel, kde on mal/bude mať osobné kšefty a uspokojí svoj už dávno vyschnutý talent.

Čo povedať: buďme si vedomí svojich osobných závislostí.

„Zostalo mlčanie” – povie na konci Shakespearov Hamlet! 1

Prajem pekný týždeň vám a nám, ľudia. A ďakujem, že ste!

——————————————

1 Zostalo mlčanie. SHAKESPEARE, Wiliam: Hamlet, Prince of Denmark. Dejstvo V., výstup II. In: The Complete Works of William Shakespeare. All the plays in chronological order, with all the sonnets and poems [uvedenú vetu z angličtiny preložil Miroslav Benka]. The Shakespeare Head Press, Oxford, Edition. Published Wordsworth Editions Ltd 1996, Reprinted 1998, s. 712, ISBN 1- 85326 – 895-X.

M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň. Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.