Združenie petrovských výtvarných umelcov pozvalo milovníkov výtvarného umenia na slávnostné otvorenie výstavy Ján Krajčík ART, ktoré bolo zorganizované v sobotu 23. marca podvečer v priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec.
Samotná vernisáž, ako to býva zvykom u petrovských umelcov, bola na nádvorí Kultúrneho strediska, kde sa zoskupili početní milovníci umenia, Jánova rodina, príbuzní, priatelia a susedovci.
Na úvod, v predele a na záver večierka sa hudbou prihovorilo trio petrovských gymnazistov – Zoran Mitić, Andrej Struhár a Stjepan Trigub a na prvej samostatnej výstave obrazov a skulptúr Jána Krajčíka hostí a prítomných privítala Tatiana Milina Turanová. Po nej o svojom kolegovi umelcovi hovorila aj predsedníčka Mária Struhárová. Ján Krajčík sa narodil 27. apríla 1967 v Báči. Detstvo strávil v Selenči, kde skončil základnú školu, strednú školu ukončil v Báči. Je poľnohospodárom a kvetinárom v rodinnom kvetinárstve. Jeho záľuby sú športový rybolov, drevorezbárstvo a najnovšie i kreslenie.
Drevorezbárstvom sa začal zaoberať v roku 2020, kresleniu sa venuje od začiatku roku 2024 – krátko po začlenení sa do Združenia petrovských výtvarných umelcov. Svoje drevorezby vystavoval v auguste 2023 na kolektívnej výstave členov ZPVU k Slovenským národným slávnostiam Čaro štetca 12.
Samotnú tvorbu Jána Krajčíka z Báčskeho Petrovca zohľadnil výtvarný kritik Vladimír Valentík, ktorý zároveň výstavu aj otvoril. Svoje slová pretavil aj do textu
pomenovaného Duch dreva a duch výtvarnej tvorby Jána Krajčíka, ktorý je vytlačený aj ako sprievodný materiál ku výstave. „Stredobodom tvorivých výtvarných záujmov Jána Krajčíka je predovšetkým ľudská podobizeň, bez ohľadu na to, či ide o jeho drevené sochy alebo maľby. Spektrum a štylizácia jeho výtvarného prejavu sú veľmi široké, tak pri stvárnení jeho plastík v dreve, ako aj maliarsky podaných podobizní. Je to výrazná tendencia, najmä keď ide o jeho práce v dreve. Jeho najpočetnejšie drevené plastiky znázorňujú imaginárne, markantné tváre úctyhodných bradatých mužov, ktoré akoby zo zdedených hlbín našej duše privolávali do povedomia podobizne zabudnutých bohov a bôžikov z predkresťanského panteónu našich ďalekých slovanských predkov,“ hovorí Valentík.
O spojitosti so Zuzkou Medveďovou Valentík sa vyjadril takto: „Pri prvom stretnutí s výtvarnou tvorbou Jána Krajčíka nám učarí predovšetkým jeho záujem o ľudskú podobizeň. Genius loci jeho tvorby, domu, v ktorom žije a ateliéru, v ktorom tvorí, je jedinečný, lebo jeho ľudské podobizne vznikajú na rovnakom mieste v Petrovci, kde kedysi vznikali početné krojované portréty jeho príbuznej – našej chýrečnej maliarky Zuzky Medveďovej. Genius loci toho miesta je zrejme jedinečný a silne ovplyvnený tvorivou energiou, ktorá svoj prejav po Zuzke Medveďovej našla i v tvorbe Jána Krajčíka.“