O Andrejovi Siráckom

Matica slovenská v Srbsku zorganizovala na domácej pôde prednášku Dr. Jany Sivičekovej, ktorá pôsobí na Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Názov prednášky bol Pôsobenie Andreja Siráckeho v prvej polovici 20. storočia a jeho prínos pre národnokultúrny vývin  Slovákov v Srbsku. Práve Dr. Jana Sivičeková napísala doktorskú dizertáciu o ňom a v deň jeho nedožitých 122. narodením sa zrealizovala prednáška o ňom v Petrovci. Táto vedkyňa zo Slovenska nie je po prvýkrát v našom prostredí. Bola tu a v rámci študijného pobytu čerpala mnohé informácie o A. Siráckom aj v matičnom archíve, ale aj v knižniciach.

Andrej Sirácky sa narodil 9. decembra v roku 1900 v Báčskom Petrovci. Vyštudoval nemecké gymnázium vo Novom Vrbasi potom jeden rok pobudol na gymnáziu v Sarvaši, po čom ukončil súkromné gymnázium opäť vo Vrbasi. Obdobie do roku 1925 Andrej Sirácky strávil na Karlovej univerzite v Prahe. V októbri 1925 obhájil rigoróznu prácu pod názvom Problém etickej hodnoty s ohľadom na spoločensko-právny vývoj ľudstva, čím získal titul PhDr. (philosophiae doctor). Po príchode do Prahy sa vo veľkej miere venoval publikačnej činnosti ľavicovo orientovaných príspevkov do marxistických periodík. V Prahe sa podieľal na vzniku ľavicového časopisu DAV. Obsah časopisu DAV tvorili príspevky súvisiace s umením, filozofiou, kritikou, či politikou. Po ukončení štúdií v Prahe sa vrátil do rodného Petrovca, kde do roku 1941 pôsobil ako profesor na gymnáziu. V rámci pôsobenia na gymnáziu podieľal sa na založení samovzdelávacieho krúžku Sládkovič 1925. Od roku 1929 bol redaktorom Národnej jednoty a v rokoch 1934 – 1941 aj hlavný redaktor. Počas Druhej svetovej vojny bol redaktorom Slovenskej jednoty v Budapešti. Vo vojne bol príslušník partizánskej jednotky Novosadský oddiel. Vo vojnovom období, v roku 1944 sa stal riaditeľom petrovského gymnázia a na tomto poste pobudol do roku 1948. V rodisku vydal publikácie Za svetlom života (1932), Sila slov a myšlienok (1943),Umierajúca civilizácia: Na prelome vekov (1946). Publikoval v Národnej Jednote, Našom živote, Hlase ľudu, Slovenskej Jednote. Andrej Sirácky spolu s Ivanom Majerom, Pavlom Bohušom, Andrejom Kopčokom a Štefanom Ferkom tvorili v roku 1944 v Báčskom Petrovci prvú päťčlennú redakciu slovenských novín Hlas ľudu. V rodisku plnil funkciu aj náčelníka ľudovovýchovného odboru Matice slovenskej v Petrovci, člena Výboru Slovenskej národnej roľníckej strany a mnohých iných spolkov.

Dr. Sivičeková prítomných na prednáške v krátkosti oboznámila aj s kariérou Andreja Siráckeho po reemigrácii 1948 do Československa. V moderných dejinách Slovenska Sirácky patrí medzi intelektuálov, ktorí zasiahli do rozvoja jednotlivých vedných disciplín. Jeho pôsobenie možno rozdeliť do dvoch rovín: ideovo-teoretickej a politicko-organizačnej. Svoju kariéru v Československu predovšetkým usmernil na akademické účely. Do roku 1974 prednášal filozofiu a sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zároveň od roku 1965 do 1970 roku zastával funkciu riaditeľa Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Bol aj vedeckým pracovníkom Filozofického ústavu SAV, a v rokoch 1975 až 1978 aj jeho riaditeľom. Počas obdobia na spomenutých akademických postoch publikoval zo 20 marxisticko-leninovských, filozofických a sociologických monografií. Siráckeho akademická cesta predsa dosiahla najvyšší vrchol v 50. a 60. rokoch. V rokoch 1953 až 1955 bol rektorom Univerzity Komenského v Bratislave a od 1955 do 1961 predsedom Slovenskej akadémie vied. Prevažne v 60. a 70. rokoch orientoval svoje prvoradé politické záujmy v prospech vtedy vládnucej komunistickej strane. Bol členom Predsedníctva Slovenskej národnej rady a člen Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenka. Umrel 29. septembra 1988 v Bratislave.

Dr. Jana Sivičeková túto prednášku zajtra zopakuje aj na akademickej pôde v Novom Sade na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty.