O financovaní a rozvoji kreatívneho priemyslu v Srbsku

I keď je v našej krajine vo veľkej miere zastúpené stanovisko, že hodnotu kreatívneho aftefaktu netreba pozorovať v systéme trhového mechanizmu a zárobkovej činnosti, svetoví a európski odborníci v odvetví kreatívneho priemyslu tvrdia opak. Takéto tvrdenie im „umožňuje“ podstata kreatívneho priemyslu, ktorej základom je vytváranie originálnych hodnôt, ktoré podliehajú ochrane intelektuálneho vlastníctva.

Treba mať na zreteli, že iné krajiny kreatívny priemysel rozvíjajú už viac ako dve desaťročia, kým u nás je to ešte stále pole neorané. Avšak Klaster kreatívneho priemyslu Vojvodiny spolu s ďalšími srbskými a zahraničnými subjektmi sa chytil za pasy s prezentáciou a rozvojom tohto priemyselného odvetvia. Niektoré odpovede na nedozerné množstvo otázok, ktoré súvisia s rozvojom kreatívneho priemyslu v Srbsku, odborná a zainteresovaná verejnosť získala na 2. medzinárodnom zoskupení CRINSS pod názvom Financovanie a rozvoj kreatívneho priemyslu. Konferencia a pracovné stretnutia prebiehali v dňoch 12. a 13. septembra v Novom Sade v organizácii Klastra kreatívneho priemyslu Vojvodiny a Európskej podnikateľskej siete. Svojou prítomnosťou a príhovormi podujatie podporili Slaviša Grujić, pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie, Milanka Brkićová, členka Rady pre kultúru mesta Nový Sad, prof. Dr. Vojin Šenk, manažér projektového tímu Európskej podnikateľskej siete na Univerzite v Novom Sade, a Andrej Fajgelj, riaditeľ Kultúrneho strediska Nového Sadu.

Renomovaní odborníci hovorili o politikách rozvoja kreatívneho priemyslu a o jeho manažmente, ako aj o prameňoch financovania projektov v danej oblasti s veľkým dôrazom na rozvoj kreatívneho podnikateľstva.

– Pokiaľ ide o pramene financovania, v súčasnosti sme odkázaní na kompetentné republikové ministerstvo a pokrajinské orgány, ale viac v deklaratívnom, ako v praktickom zmysle, vzhľadom na to, že konkrétne opatrenia pre rozvoj podnikateľstva kultúrneho a kreatívneho priemyslu existujú, ale sa neuplatňujú v dostatočnej miere, – hovorí Tatjana Kalezićová, riaditeľka vojvodinského klastra.

O možnom prepojení kreatívneho priemyslu s rozvojom kultúry národnostných menšín na konferencii hovorila Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. ÚKVS sa vlani zapojil do spomínaného klastra s cieľom vyhľadávať nové možnosti a spôsoby prezentácie produktov kultúrneho systému vojvodinských Slovákov.

– Zapojenie sa do klastra je dobré aj na vyhľadávanie a určovanie spôsobov a pravidiel pre zodpovedné nakladanie s rozpočtovými peniazmi, ktoré získavame pre organizáciu rôznych festivalov a podujatí, – povedala pre náš týždenník Sklabinská. Zvlášť zdôraznila, že menšinová kultúra nemôže byť biznis, keďže nemá takú veľkú cieľovú skupinu, akú má národná kultúra. – My sa pohybujeme na teréne, ktorý sa nazýva kultúrny priemysel, keď je primárny kultúrny výrobok a kultúra nie je ohraničená iba na predaj. V našom prípade je kultúra usmernená na to, aby čím lepšie a účelovejšie využila prostriedky, ktoré k má dispozícii a zároveň, aby si aspoň časťou vrátila prostriedky, ktoré by mohla investovať do ďalších kultúrnych produktov.

V. Dorčová-Valtnerová