Od slabikovania k súvislým vetám
HOSPODÁRSKY ROK ZA NAMI, ROK PRED NAMI
Sucho, krach Agrobanky, rast verejného dlhu, zmenšenie hrubého národného dôchodku o približne dve percentá, inflácia aspoň dvojnásobne vyššia od programovanej, nedostatok obratových prostriedkov, pokles životnej úrovne obyvateľstva o približne desať percent, vysoká nezamestnanosť, spomalenie investičných cyklov… Objavilo by sa ešte dosť argumentov na tvrdenie, že ozaj ťažký ekonomický rok za nami, zrejme ešte ťažší pred nami.
Len verejný dlh stúpol vlani z necelých 50 na takmer 65 percent hrubého národného dôchodku, tvrdí minister financií Mlađan Dinkić. Už v októbri dosiahol sumu nad 16 miliárd eur, alebo o dve miliardy eur viac ako na sklonku roku predvlaňajšieho. V týchto pomeroch jasné je, prečo svetlo sveta dosť rýchlo uzrela vládou vypracovaná fiškálna stratégia na tri roky, ktorej alfou a omegou je fiškálna stabilizácia a plná schopnosť platiť zahraničné úvery, úroky a splátky. Ide vlastne o spôsob ako rapídne redukovať ročný rozpočtový deficit: najprv z 6,1 percenta na 3,6 percenta hrubého národného dôchodku v tomto roku, aby do roku 2015 klesol na jedno percento hrubého spoločenského produktu. To, samozrejme, ťažko pôjde bez obnovenia vlani prerušenej spolupráce s MMF, ako aj bez schopnej výroby, novej vlny investícií, krátkodobej konsolidácie a dlhodobých hospodárskych reforiem a rezov.
Niektoré náznaky sú už na obzore alebo hospodárskej scéne, predovšetkým v podobe viacerých zákonov: o podnikoch, o verejnom obstarávaní atď. Po prvých vlaňajších opatreniach, cieľom ktorých bolo zabrzdiť pokles hospodárskej aktivity a zabezpečiť nevyhnutné prostriedky na fungovanie štátu a spoločnosti vôbec, tento rok by sa v ekonomike mal konať najmä v duchu a v záujme štrukturálnych a systémových reforiem. Lebo treba riešiť problém obratových prostriedkov, nastoliť lepšiu finančnú disciplínu, zabezpečiť predpoklady na vystupňovanú úverovú aktivitu smerom k výrobným podnikom, podnecovať investície do infraštruktúry a výroby na export, do poľnohospodárstva a energetiky najmä…
Na tej ceste k vyššej konkurencieschopnosti Srbska ako investičnej destinácie sa vláda činí už od leta a jesene. Svedectvom je zrušenie takmer 140 zbytočných parafiškálnych záťaží, štart detailného regulovania oblasti úhrad, začínajúce sa reformy v oblasti pracovného zákonodarstva, založené na modernejšom právnickom rámci, a uvádzaní flexibilnejších podmienok zamestnávania.
Keď ide napríklad o predpisy v oblasti stavebníctva a územného plánovania, načim zjednodušiť a skrátiť postup získavania stavebných povolení, vykonať reformu postupu konverzie práva používania do práva vlastníctva nad pôdou, reformovať úhrady na úpravu pôdy v smere, že sa bude platiť len jej skutočná komunálna vybavenosť…
Sto dní vlády boli prvým kontrolným časom na rozbor realizovaného, druhým budú koncoročné bilancie: globálne, lokálne, podnikové a iné, na sklonku februára. No ani dovtedy netreba strácať čas: povaha nahromadených ekonomických problémov je taká, že si pýtajú naliehavé opatrenia, lebo čas súri. A je ho o poznanie menej než by ho bolo v pomeroch nekrízových. Teda, žiadne kiksy v hospodárskej presilovke si dovoliť nemožno.
O. Filip
