Od zábavy k závislosti

SOCIÁLNE TÉMY A DILEMY

Hazardné hry sa v našej spoločnosti stále pokladajú za bezpečné. Karty, ruleta, výherné automaty, tipovanie športových zápasov v stávkových kanceláriách… Výber je skutočne veľký. V týchto dňoch počas Majstrovstiev sveta vo futbale najpopulárnejšie sú, pravdaže, stávkové kancelárie. Žiaľ, pre zamestnaných v týchto kanceláriách nie je dôležitá veková hranica, denná frekvencia návštevnosti jednotlivcov, výška stávky a pod. Taký nedostatok kontroly často privedie k chorobnému hraniu týchto hier, ktoré neraz zapríčinia zdravotné a existenčné skrachovanie. Podobne ako aj drogová alebo alkoholická závislosť.

Centrá pre pomoc drogovo a alkoholicky závislým osobám jestvujú už pomerne dosť rokov. Tými novšími sú centrá pre prevenciu a odvykania od patologického hráčstva. Takým je aj centrum Život nie je hra, ktorý pôsobí v Novom Sade od roku 2012 a vedie ho psychoterapeutka Jasmina Leković.

– Pokladá naša spoločnosť hráčsku závislosť za chorobu?

– Nie. Občania našej krajiny takmer ani nevedia, že aj hráčska závislosť je závislosť ako aj každá iná. Neuvedomujú si výšku problému ani vtedy, keď ich hry privedú k finančnému zadlženiu. Závislosť na hazardných hrách je najnovšia choroba závislosti. Skôr sa považovala za poruchu kontroly impulzívneho správania a podľa najnovšej klasifikácie je to choroba – nelátková závislosť.

– Ako prichádza k tejto chorobe a ktoré sú náznaky závislosti?

– Najmladší registrovaný pacient mal desať rokov. S hazardnými hrami sa zoznámil vo svojej rodine. Rodičia, zvlášť otcovia, si ani neuvedomujú, že navonok bezvýznamné tipovanie športových zápasov môže ich deti uviesť do opravdivého hazardného labyrintu. Závislé osoby sú najčastejšie veľmi nervózne, rozčúlené, nekomunikatívne, neprestajne pozerajú výsledky na teletexte alebo v súčasnej dobe na mobilnom telefóne.

– Je viac závislých mužov alebo žien?

– Zatiaľ je viac mužov, čo neznamená, že ženy nehrajú tieto hry. Všímam si ženy pri hracích automatoch a v stávkových kanceláriách, ale zatiaľ nevyužívajú služby SOS liniek a ani sa nerozhodujú pre terapie.

– Kedy sa z hráčstva stáva patologické hráčstvo?

– Hovoríme, že je niekto patologicky závislý, keď začne tratiť kontrolu nad množstvom prehratých peňazí. Časom zväčšuje počet stávok a je presvedčený, že musí hrať. Ďalším znakom je zadlženie. Najprv si požičiava peniaze od rodiny, neskoršie od priateľov a často na rad prídu aj kredity v bankách, úžerníci a krádež. Stávky zvyšuje zvlášť vtedy, keď vyhrá. Pocíti určitý druh moci a suma, ktorá bola kedysi dostatočná, je teraz malá. Potrebuje vyhrať čoraz viac a viac peňazí, dosiahnuť čoraz väčšie vzrušenie a, samozrejme, aj vkladať čoraz viac.

– Môžeme povedať, že jestvuje súvislosť medzi drogou, alkoholom a hazardnými hrami, keďže aj závislí na drogy a alkohol stále potrebujú zvyšovanie dávok?

–Je to podobné, ale nemohla by som povedať, že je aj na rovnakej úrovni, keďže je hazardná závislosť nelátková závislosť. Kolegovia, ktorí pracujú aj so závislými na drogy a alkohol, hovoria, že sú pacienti podobní, ale podľa nich je hráčstvo ťažší druh závislosti, pokým moji pacienti hovoria, že sa skôr môžu zbaviť hráčstva ako cigariet, keďže sa podľa najnovšej klasifikácie aj fajčenie pokladá za chorobu závislosti. Všetkým tieto choroby zapríčinia zdravotné a existenčné problémy. To je spoločné a rozlišuje sa iba spôsob liečenia.

– Ako prebieha spôsob liečenia?

– Rozhovor je primárna metóda liečenia. Pravdaže, ak nastali aj vážne psychické problémy, nevyhnutná je aj pomoc psychiatrov a určitých medikamentov. Na prvú terapiu záväzne musí prísť celá rodina. Musia vedieť, že peniaze, platobné karty a cenné poklady nesmú byť na dosah chorého a s tým musia byť oboznámení aj jeho priatelia. Chorý smie nakladať s minimálnou sumou. Závislí sa často zadlžujú a ich príbuzní robia veľkú chybu, keď namiesto nich vrátia tie dlhy. V takom prípade pocítia slobodu znovu sa vrátiť na staré a skutočný problém nepovažujú za ozajstný problém. Rozhovorom sa snažíme preniknúť do problému a zistiť, kedy sa rozhodujú pre hazardné hry.

– Ktorý dôvod je najčastejší?

– Najčastejšie sa v herniach ocitnú vtedy, keď im je nudne a chcú sa zabaviť. Nebezpečenstvo hrozí, ak na začiatku vyhrajú. Vtedy pocítia, že sa takým spôsobom môže aj zarobiť a časom to prerastie do opravdivého biznisu. Jeden môj pacient hovorí, že pred hraním rozvíja celkovú stratégiu, ktorej sa venuje viac než samotnému povolaniu.

– Vaše centrum má názov Život nie je hra a práve jedna herňa má motto, ktoré to popiera. Ako to komentujete?

– Absolútne by som zakázala také motto. Takým spôsobom priťahujú ľudí a navádzajú ich, aby si mysleli, že ľahkým spôsobom, cez „hru“, ľahko a rýchlo získajú peniaze. Život nie je hra, to si všetci musia uvedomiť, skôr než bude neskoro.

Jasmina Pániková