„V tom, ktoré farby používal vo svojej maliarskej činnosti náš otec, má veľké zásluhy vlastne naša mama. Ocino poslal matku do Belehradu kúpiť farby. A ona mu kúpila hnedú, žltú, oranžovú, prísvity, ktoré dominovali v celej jeho maliarskej činnosti,“ rozprávali Blaženka Tulićová a Helena Damjanovićová, dcéry Ondreja Pilcha pred vernisážou olejomalieb tohto umelca v Galérii insitného umenia.
Mária Raspírová, riaditeľka galérie, vyzdvihla, že sa O. Pilch v roku 1974 stal členom Galérie insitného umenia a na Kovačickom októbri prvýkrát vystavoval v roku 1975. Takmer osemnásť rokov bol členom Galérie insitných maliarov v Kovačici. Tematicky sa venoval výlučne rybárstvu. Jeho rybárov na Dunaji, Tamiši či Tise poznali návštevníci viac ako stopäťdesiat samostatných a kolektívnych výstav.

„Pilch bol autor, ktorý v poslednom momente vstúpil medzi kovačických maliarov prvej generácie. Vďaka jeho originálnemu maliarskemu prejavu mu tu patrí popredné miesto. Keď nám priniesol prvé obrazy v roku 1974, hneď sme videli, že máme pred sebou ešte jedného originálneho maliara,“ zdôraznil Jano Čech. Bývalý riaditeľ Domu kultúry v Kovačici a dlhoročný spolupracovník O. Pilcha:
„Cez tieto pohľadnice sme mu pozreli rovno do duše a objavili sme tam realitu jeho minulého života, keď ako chlapec v Ostojićeve chodil rybárčiť s otcom na Tisu. Každý obraz bol rozprávkou o namáhavej rybárskej robote.“
Ondrej Pilch bol známy svojou štedrosťou a skromnosťou. Obrazy často daroval. Veľa jeho malieb vlastnil vo svojej zbierke aj Martin Jonáš.
„Pilch nepatril do tej skupiny maliarov, ktorá sa medzi Kovačičanov prišla priživiť, on značke kovačickej insity len pomohol. Šlo o jeho spontánny výkrik duše, o čom svedčí plamenné nebo na obrazoch,“ prízvukoval taktiež Čech.
Pilch bol jedným z troch maliarov, ktorí namaľovali trojmetrový megaobraz pre hotel Park v Kovačici. Vo svojom krátkom živote mal viac ako 25 samostatných výstav. Jeho maľby videlo okrem iných miest Pančevo a Miláno, Belehrad a Bihać, Guča a Jagodina, Dubrovnik a Split, Nový Sad a Sriemske Karlovce, Amsterdam a Haag, Viedeň a Caracas.

Podľa Slavomira Vojinovića, publicistu a znalca insitného umenia v Srbsku, Pilch „vedel nezvyčajnými a vzrušujúcimi tónmi na jeho obrazoch dosiahnuť mimoriadne svetelné efekty roky, maľujúc život chudobných, veľkých bohémov – rybárov“.
„Nezdedili sme otcov maliarsky talent. Ale výborne kreslia Igor, Sara a Luka, vnukovia a vnučka. Oco najčastejšie maľoval v neskorších večerných alebo včasných ranných hodinách. Mal osobitný kútik vo svojom byte na maľovanie. Tak ako rybárčil za detských čias na Tise, aj na Tamiši sme mali čln s motorom a do tajov rybolovu zasvecoval i nás, keď sme boli malé,“ doplnili dcéry.
Podľa kustódky Anny Žolnajovej-Barcovej okrem 19 obrazov z fondu Galérie insitného umenia 14 olejomalieb na výstavu poskytla najbližšia rodina, 3 maľby Stevan Lenhart a jednu rodina Kirićová. Vernisáž spríjemnili ľudový orchester Rosička a spevácka skupina Boemi. V mene rodiny O. Pilcha sa organizátorom výstavy na záver poďakovala dcéra B. Tulićová.
Ján Špringeľ