Omyly z retrospektívy
„Učinilo sa mi, že som na ulici videla Jarku…“
„Už sme si povedali, že sa budeme správne vyjadrovať, ale ty zase len po svojom. Tak učiniť sa ti nemohlo, mohlo sa ti zazdať alebo sa ti zdalo. Vieš, že je štvrtkom a piatkom v laliťskej škole.“
„Počkaj, počkaj, predsa sme sa naučili, že namiesto nesprávnych pomenovaní dní v týždni povieme takto: vo štvrtok, v piatok alebo použijeme bezpredložkové spojenie každý štvrtok, každý piatok alebo každú sobotu… Aj prídavné meno laliťský je nesprávne, správne má znieť lalitský! No ja už musím ísť na vodu.“
„Ohó, ty mňa tu učíš, ako mám povedať správne po slovensky, a ty… nejdeš na vodu, ani pre vodu, ale po vodu. A ak som ťa urazila, ja sa prepačujem.“
„Tu som ťa, drahá moja, čakala, ako môžeš také voľačo tresnúť, vraj ja sa prepačujem. Takto treba povedať: Ja sa ospravedlňujem, alebo jednoducho prepáč. Mala by si sa mi poďakovať na dobrej rade.“
„Toto je ale neuveriteľné, aj to sme už niekde prečítali, že sa treba poďakovať za dobrú radu, za porozumenie, za pochopenie, za darčeky, za kávu… A ja ešte zabudnem navolať mamu!“
„Čo ty tu mne rozprávaš, jedno ma učíš a druhé zle povieš, ty nemáš prehľad v tejto oblasti, lebo sa nehovorí navolať, ale zavolám mame alebo zatelefonujem mame. Pridbaj na vyjadrovanie, aj na názory iných.“
„Slovo pridbať nie je spisovné, necifruj, ale povedz jednoducho: Nedbá na názory iných. Ešte si nedostala žiaden dopis na to tvoje vyjadrovanie, aká nepravda?!“
„Ty si myslíš, že všetko vieš, a vraj dopis, v slovenčine je správne list a slovo nepravda v tomto prípade vystriedaj slovom nespravodlivosť.“
„Čo si si prehodila kabát cez rameno, radšej sa samoiniciatívne pusť do zdokonaľovania.“
„Ja som si prehodila kabát cez plece, nie cez rameno. Do zdokonaľovania sa pustím, len nie samoiniciatívne, ale z vlastnej iniciatívy. A ty sa len pozri, ako si tu, hľa, napísala… načo ti je tu čiarka, to má byť takto bez čiarky: V Novom Sade 13. októbra 2013. A aby si Anne nevynadala; použi jazykový prostriedok litotes, nie litores, v novinách zle písalo. Ponášaj sa kultúrne.“
„V novinách bolo zle napísané; ja sa budem kultúrne správať a nie ponášať. Nebriguj sa za mňa!“
„Nemám rada tých, ktorí sa správajú povýšenecky. Nič nevieš, ten srbizmus vystriedaj takto: Nemaj starosť o mňa! alebo Netráp sa o mňa! Ešte len toto nech ti poviem, vieš, že deti brali účasť na vianočnom programe. Aj ja som bola, taká som vystála.“
„Nepovie sa, že brali účasť, ale mali účasť, zúčastnili sa alebo účinkovali v programe. A chceš povedať, že si jamu vystála?! Zrejme si sa unavila?! Vystáť s dlhým „á“ znamená napríklad stáť celé hodiny za pultom, vystáť jamu v snehu, státím získať lístky do kina, vytrpieť, pretrpieť veľa trápenia, ako aj to, že sa napríklad susedovci nemôžu strpieť. A vystať s krátkym „a“ je nebyť prítomný – vystať z práce; zvýšiť sa, ostať – napríklad na rukávy nevystalo látky; byť schopný urobiť niečo – povedzme odo mňa a od teba všeličo vystane…“
ah
