Oslávili 130 rokov od príchodu Slovákov

Slováci v Bielom Blate si tohto roku pripomínajú úctyhodné jubileum – 130 rokov od príchodu ich predkov na priestor medzi najväčším rybníkom v Európe a riekami Tisou a Begejom. Jubileum si v sobotu 14. septembra na slávnostnom zhromaždení pripomenuli bieloblatskí matičiari a ich hostia, medzi ktorými boli: predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, čestný predseda MSS Rastislav Surový, člen mestskej správy Zreňanin poverený otázkami národnostných menšín Zoltán Halay, delegácie MOMS z Kovačice, Aradáča, Vojlovice, Hajdušice a Zreňanina, Daniela Ďurašová a Martin Markuš z Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj z Padiny, ako aj predstavitelia spoločenského života osady.

Na úvod odznela báseň Pavla Mučajiho Balada našej mladosti v dojímavom podaní Anity Jonášovej-Mišićovej, ktorá potom prečítala referát svojho otca, bieloblatského kronikára Adama Jonáša, venovaný výročiu.

„Biele Blato patrí medzi najmladšie osady obývané Slovákmi vo Vojvodine. Založili ho však Nemci roku 1866, podobne ako aj niektoré iné osady vedľa Tisy, Begeja a Dunaja. Vtedajšie vrchnosti chceli totiž regulovať tieto rieky, ktoré každoročne plavili veľké priestranstvá a robili škody poľnohospodárstvu, a práce zverili rovno osadlíkom, ktorí sa sem za tým účelom aj nasťahovali,“ uvádza A. Jonáš. „Túto novú osadu podľa kráľovnej Alžbety Nemci pomenovali Elizenheim. Prví osadlíci však na týchto priestranstvách zotrvali iba desať rokov a v rokoch 1876 a 1877 zutekali pred veľkými záplavami. Nová kolonizácia bola vypísaná v roku 1882 a už o rok neskoršie, teda v roku 1883 prichádza sem 180 rodín Slovákov z Padiny. Slováci túto svoju dedinu pomenovali Lizika. Nezadlho po nich prichádzajú aj Maďari, Bulhari a znovu Nemci.“

Na záver svojho referátu Adam Jonáš konštatuje: „130 rokov je za nami a slovenská reč sa tu podosiaľ zachovala. Dúfame, že spolu so školou, evanjelickou cirkvou, Maticou slovenskou a za pomoci inštitúcií, ktoré obhajujú záujmy slovenskej komunity v Srbsku, sa na týchto priestranstvách zachováme aj v budúcnosti.“

K takým prianiam sa potom pripojila aj predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, ktorá zablahoželala Bieloblatčanom k výročiu a pochválila to, čo vykonali v minulosti.

− Sú obdivuhodné fakty, čo všetko boli vstave tí naši predkovia po príchode urobiť, koľké kostoly vybudovať, koľké školy, a zároveň pretrvávať, s biedou bojovať a myslieť aj na to spoločné, národné. A to sa aj vám v Bielom Blate darilo, a preto, ak ste zvládli aj prírodné živly, epidémie, choroby, tak si hádam poradíte aj s tými problémami, ktoré máte dnes, aby sme tu aj ďalej pestovali slovenskú reč a slovenskosť. Pritom nemáte trpieť pocitom malosti. Ste takí istí Slováci, rovnako schopní ako kdekoľvek inde.  Dôležité je, ako sa cítite a čo máte v srdci, − zdôraznila predsedníčka MSS.

Obdiv z toho, čo dokážu urobiť malé MOMS, akým je bieloblatský, vyjadril aj čestný predseda MSS Rastislav Surový, kým jeho manželka Elena Bieloblatčanom zablahoželala prednesom modlitby Milana Rúfusa. Zoltán Halay odovzdávajúc pozdravy a gratulácie primátora Zreňanina takisto vyjadril obdiv nad prínosom, akým Slováci prispeli k rozvoju tohto územia, tak na hospodárskom, ako aj na kultúrnom a každom inom poli.

Záverom predsedníčka MOMS Jarmila Hromčíková na znak vďaky za prínos do matičnej činnosti viacerým ustanovizniam a inštitúciám odovzdala diplomy. Nasledoval bohatý kultúrno-umelecký program, v ktorom vystúpili členovia folklórnej odbočky bieloblatského MOMS a Domu kultúry Michala Babinku z Padiny.

Pred slávnostným zhromaždením MOMS v predsieni Domu kutúry otvorili výstavu obrazov insitných maliarov Juraja Lavroša a Ljiljany Galásovej z Padiny. V rámci kratšieho programu Pavel Povolný Juhás krátko predstavil svoju knihu Prvé ulice, v ktorej, ako povedal, populárnym štýlom zaznamenal prvé roky pobytu Slovákov v Padine a konštatoval, že je to určitým spôsobom aj minulosť Bieloblatčanov, ktorí sem prišli práve z Padiny.

Bieloblatčania svojim hosťom ukázali kúsok tej minulosti, ktorá sa zachováva v Etno dome, ako aj v Etno dome Márie Haníkovej. Svoje ručné práce pre návštevníkov vystavili aj členky Bieloblatského klubu žien. Významnému jubileu v nedeľu boli venované aj slávnostné bohoslužby, ktoré vykonal a primeranou kázňou sa Bieloblatčanom prihovoril senior banátsky Pavel Sklenár. Na záver treba uviesť, že tieto oslavy finančne podporili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá, Mesto Zreňanin a Miestne spoločenstvo Biele Blato. Koordináciou projektu aj Asociácia pre edukáciu a regionálny rozvoj z Padiny.

V. Hudec