Otcovia si svoje alimentačné povinnosti plnia veľmi nesvedomite

17.mar 2014

– Alimenty sú nízke, hospodárske organizácie nedávajú presné údaje o skutočných príjmoch rodičov a na všetko doplácajú – deti.

Štatistika Obecného súdu v Báčskom Petrovci hovorí o tom, že súd znáša čoraz viacej prípadov, keď rozhoduje o platení prostriedkov na výživu – alimentov nemanželským deťom a deťom rozvedených manželstiev. Pravda zatiaľ takých prípadov ani nie je mnoho. Lanského roku ich zaregistrovali dvanásť, ale iba v prvej polovici tohto roku ďalších jedenásť. Sú to však iba prípady, ktoré sa dostali pred súd, a v skutočnosti je ich omnoho viacej. Sú to predovšetkým deti z robotníckych manželstiev, poväčšine ide o robotníkov nekvalifikovaných, teda s nízkymi príjmami, o rodiny, ktoré bojujú s najväčšími materiálnymi problémami.

Nemanželské deti a deti z úradne rozvedených manželstiev alebo i deti manželov, ktorí sa nerozviedli, ale predsa nežijú spolu, zostávajú obyčajne pri matke. A tu sa počínajú problémy, ťažké a ťažko riešiteľné, na ktoré najčastejšie doplácajú tí, čo sú najmenej všetkému na vine – deti.

Ide o to, že otcovia takých detí pred súdom pristanú, aby dieťa zostalo u matky, sľúbia, že budú platiť vydržiavanie – alimenty, ale veľmi často na tom i zostane. Rodičia (otcovia) úmyselne sabotujú platenie alimentov, a to obyčajne tak, že menia bydlisko, pracovnú organizáciu, alebo si dávajú zapísať nízke sumy svojich osobných príjmov. To potom brzdí riešenie problému, lebo skutočné príjmy takých rodičov sa ťažko zisťujú. Sú aj také prípady, keď i samotné hospodárske organizácie súdu udajú omnoho nižšie príjmy takých robotníkov, než v skutočnosti majú. Uvádzame iba prípad kulpínskeho poľnohospodárskeho družstva, ktoré súd oboznámilo, že dotyčný ich robotník zarába iba 13.000 dinárov mesačne, kým v skutočnosti tá suma je až dvakrát väčšia.

Z uvedeného sa potom rodia ďalšie problémy, ktoré negatívne vplývajú na ďalší rozvoj a výchovu dieťaťa, a takéto dieťa nie svojou vinou je ukrátené o mnohé, čo ostatné deti majú. Predovšetkým v nedostatku hmotných prostriedkov potrebných na školenie a šatenie dieťa v škole nedosahuje dobrý prospech. Preto treba pečlivejšie sledovať osud takých detí, pomáhať im v škole, sledovať tiež ich každodenný život, lebo je otázne, či sa aj tie alimenty, ktoré im súd prisúdi, využívajú správne, či dieťa vôbec cíti, že mu niečo patrí. K týmto otázkam patrí aj spôsob poskytovania detského príplatku, ktorý často odchádza do rúk nesvedomitých otcov, ktorí potom s ním svojvoľne nakladajú. Dokonca, nie je celkom v poriadku ani to, že sú prisúdené alimenty pomerne nízke od 3 do 5 tisíc dinárov; akoby súd viacej dbal o štandard toho, kto je v skutočnosti príčinou nešťastného detstva dieťaťa.

Ako záver na zasadnutí tejto obecnej rady vyzdvihli, že treba v prvom rade urobiť úplnejší zoznam ohrozených detí, dávať im prednosť pri poskytovaní štipendií na školenie a pod., upozorniť pracovné organizácie, aby svedomitejšie postupovali pri poskytovaní údajov o skutočných zárobkoch rodiča a aby v prvom rade na svojich pokladniach riešili prípady alimentácie.

A aj spoločenské a pracovné organizácie by sa týmito  otázkami mali viacej zaoberať, lebo sú to otázky, ktoré vyplývajú zo základných noriem zodpovednosti a ľudskosti.

– jt –

(Výber z Hlasu ľudu č. 41,

ktoré vyšlo 9. októbra 1965

v Báčskom Petrovci)

vo výbere Kataríny Gažovej

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs