V organizácii Strediska pre rozvoj menšinových a lokálnych médií dnes bol zorganizovaný okrúhly stôl, ktorého témou bolo informovanie osôb s invaliditou počas pandémie, ako aj dostupnosť kultúrnych obsahov týmto osobám.
Riaditeľka strediska Nataša Herorová ozrejmila, že debata sa organizovala v rámci projektu Manage the Covid with Care, reasOn, Values, unIty, solidarity, ktorý je podporený projektom Európa pre občanov a občianky.
Jeden z hovorcov bol aj Željko Bajić, novinár zo Sarajeva, ktorý zdôraznil, že v prvých dňoch pandémie sa pozornosť viac upriamila na niektoré globálne problémy, než na osoby s invaliditou, ktoré zostali v úzadí. Ako problém uviedol aj sociálne siete, na ktorých sa zverejňoval všelijaký obsah, ako aj nemožnosť udržiavania sociálnych kontaktov, čo najviac vplývalo na osoby s invaliditou, medzi ktoré aj on patrí.
Účastníčkou debaty bola aj Vladimíra Dorčová-Valtnerová, zodpovedná redaktorka portálu Storyteller, ktorá zdôraznila, že sa ich informovanie počas pandémie upriamilo na lokálne témy a tému pandémie, z uhla osoby s invaliditou, nespracovali. Ako uviedla, dôvodom na to bol strach, že takým informovaním z osôb s invaliditou vytvorí buď obete alebo hrdinov.
Témou bolo aj uskutočňovanie základných práv, akým je pohybovanie sa. V tom zmysle šéfka oddelenia pre žaloby kancelárie Úradu poverenca pre ochranu rovnoprávnosti Jelena Kotevićová povedala, že sa v prvých dňoch pandémie najviac občanov obracalo z dôvodu nemožnosti uskutočnenia práva na službu personálneho asistenta, ako aj službu pomoc v dome. Jedno z prvých opatrení, ktoré poverenec adresoval vláde Srbska, bolo umožnenie osobným asistentom a iným osobám z tejto oblasti nerušene sa pohybovať aj počas policajného času.
Druhá časť debaty sa vzťahovala na dostupnosť kultúrnych obsahov. Mirko Knežević, predstaviteľ Spoločnosti hluchých, povedal, že sa na tomto poli veľa nepodniklo. Považuje, že obsahy sú nedostupné v dôsledku nedostatku prekladateľov posunkového jazyka.
Pokrajinský ombudsman Zoran Pavlović zdôraznil, že za posledné roky vidí pokroky v uskutočňovaní ľudských práv vo sférach spoločenského života a práce, ale takisto aj stálu nedostupnosť kultúrnych obsahov, ako aj nerovnaké uskutočňovanie základných práv pre všetkých. Ako povedal, potrebné je pozerať sa na problematiku z hľadiska tých, ktorých sa to najviac týka, iba takým spôsobom sa dôjde k riešeniu.
Účastníci okrúhleho stola uzavreli, že by bolo potrebné vytvoriť tzv. krízový manažment v médiách, ktorý by prispel k tomu, aby sa novinári vyškolili na prácu v núdzových situáciách, ako aj to, že kultúrne obsahy musia byť dostupnejšie osobám s invaliditou, ktoré musia byť zapojené do ich vytvárania.