Patričné orgány (ne)poslúchajú

Programom práce pokrajinského ombudsmana sú určené stretnutia s občanmi v obciach, kde nemajú obecného obhajcu práv. V súlade s tým zástupkyňa pokrajinského ombudsmana Marija Kordićová navštívila Alibunársku obec, kde sa stretla s občanmi, vypočula si ich sťažnosti a poskytla im právnu pomoc.

– Opakujú sa problémy podmienené dlhotrvajúcimi transformačnými procesmi, a tak aj v tejto obci dominujú sťažnosti občanov týkajúce sa pracovných pomerov, – povedala nám M.  Kordićová. – Ľudia sa však často sťažujú aj na nemožnosť uskutočniť právo na zdravotnú ochranu, zvlášť na zdravotnú ochranu detí so zriedkavými ochoreniami alebo s poruchami v rozvoji. Sťažujú sa aj na prácu inšpekcie v súvislosti so svojím právom na čisté životné okolie. Mienia, že ich inštitúcie, v danom prípade lokálna samospráva, nedostatočne konzultujú o právach, ktoré sa ich priamo týkajú. Nedostatok ochrany pociťujú zvlášť občania miestnych spoločenstiev, ktoré v lokálnom parlamente nemajú svojich predstaviteľov, čo je zasa následkom platného volebného systému.

– Ako pomáhate občanom v uskutočňovaní ich práv?

– Keď posúdime, že sťažnosť je opodstatnená a že v danom prípade máme oprávnenie, našu mienku spolu s odporúčaním, ako problém riešiť, postúpime patričnému orgánu. Ak nemáme oprávnenie, tak poradíme občanom, na koho sa obrátiť. Tieto stretnutia s občanmi sú vlastne sčasti aj na to, aby sme občanom poskytli právnu pomoc, resp. aby sme ľuďom poradili, ako riešiť problém, keďže u nás nemáme vyvinutý systém bezplatnej právnickej pomoci. Vždy, keď zistíme, že jestvuje systémový problém v uskutočňovaní ľudských práv, nečakáme na sťažnosti občanov, ale reagujeme oznámeniami pre verejnosť.

– V akej miere patričné orgány akceptujú vaše odporúčania?

– Približne 60 percent našich odporúčaní príslušné orgány akceptujú a chybu napravia podľa našej sugescie. To je európsky priemer v tejto oblasti. Naše mienky a odporúčania sú zverejnené na našej webovej stránke, čo prispieva k tomu, že ich orgány akceptujú. Často sa stáva, že stačí už vedomie o tom, že sa prípad dostal pred ombudsmana, aby z vlastnej iniciatívy zmenili svoje správanie.

– Na čo sa občania najčastejšie sťažujú?

– Tu niet pravidla. Sťažujú sa na všetko, čo ich trápi. Existujú však aj sezónne témy, ako sú napríklad prijímacie skúšky, tzv. žiacky dinár, zápis do stredných škôl. V určitom období to bola legalizácia a nelegálna výstavba… V poslednom čase je hodne sťažností na  nemožnosť uskutočniť právo na príplatok na opateru inej osoby. Existuje totiž aj zvýšený príplatok, ale keď si ho niekto žiada, v postupe revízie utratí právo aj na ten základný, lebo sa mu údajne zdravotný stav zlepšil. Pri tom vznikajú aj také absurdné situácie, že napríklad dieťa s Downovým syndrómom príde o základný príplatok, lebo komisia posúdila, že sa jeho zdravotný stav zlepšil?!

– Môžu tieto občasné návštevy jednotlivých prostredí pomôcť v riešení problémov občanov?

– To, že v Alibunári a v mnohých iných obciach nemajú ombudsmana, neznamená, že sa občania neobracajú priamo na pokrajinského ombudsmana. Iste by však uskutočňovanie práv občanov bolo účinnejšie, keby každá obec mala vlastného ombudsmana, alebo keby niekoľko obcí malo spoločného obhajcu práv.

 Vladimír Hudec