Platformy a reformy

5.mar 2015

Platformy a reformy

K lepšej orientácii v európskych politikách prispieva aj celý rad publikácií EÚ

K lepšej orientácii v európskych politikách prispieva aj celý rad publikácií EÚ

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (2)

Hoci najnovší prieskum európskej orientácie občanov Srbska nepriniesol dostatok pozitívnych ukazovateľov, nemožno na strane druhej povedať, že ich vôbec nebolo. Tým základným kladom je stúpajúce presvedčenie, že reformy nevyhnutné na vstup do únie treba realizovať v každom prípade. Čiže aj bez ohľadu na Európsku úniu, v prvom rade kvôli vzniku lepšieho Srbska a kvôli nám samotným. Je to názor až 73 percent respondentov.

Postoj k uskutočneniu reforiem alebo nemá, alebo sa k tomu nevyjadrilo dvanásť percent anketovaných. Len osem percent účastníkov ankety sa nazdáva, že nevyhnutné prístupové reformy treba zdolávať v prvom rade preto, že ide o spĺňanie podmienok vstupu. Šesť percent je tej mienky, že uvedené reformy vôbec netreba realizovať.

Vhodnou platformou na nadchádzajúce spoločenské pôsobenie môžu byť najmä odpovede na ďalšie dve otázky: Ktoré z uvedených reforiem sú podľa vášho názoru najdôležitejšie? Ktoré reformy majú najpozitívnejší účinok na váš každodenný život? Najväčšia časť obyvateľstva – 56 percent uviedlo, že je pre Srbsko najdôležitejší boj proti korupcii. Na druhom mieste je reforma zdravotnej sústavy, na treťom reforma súdnictva. Ďalšou treticou je reforma vzdelávacej sústavy, reforma poľnohospodárstva, ako aj lepšia ochrana ľudských práv. Na siedmej pozícii je ochrana spotrebiteľov, na ôsmom ochrana životného prostredia, na deviatom vlastnenie mandátov poslancami. Šesť percent žiadnu z reforiem nepovažuje za významnú, kým sa k tomu nevyjadrilo dvanásť percent opýtaných.

Vzhľadom na rozsah, zaiste nie je prekvapením, že sa úplatkárstvo ocitlo na prvej pozícii. Znamená to, že súdy, obžalobcovia a polícia budú musieť úspešne zdolať mnohé skúšky, aby naplnili očakávania občanov vo sfére boja proti tomuto spoločenskému zlu. Boj je mimoriadne komplikovaný. Spomaľuje ho pomalosť postupov, jemné tresty, taktiež malý počet nahlásených prípadov. Z viacerých tematických prieskumov vyplýva, že menej od percenta prípadov podplácania býva prihlásených. Okolo dvadsať percent občanov účinkujú v drobnej korupcii počas jedného roka. Keď sa do úvahy zoberie počet domácností, celkovo je prípadov podplácania za rok odhadom okolo pol milióna. Napriek tomu celkový počet trestných prihlášok pre všetky formy úplatkárstva nie je vyšší od 5 000, dokonca ani vtedy, keď sa doň zaradia početné prípady prihlasovania bez žiadnej osnovy, najčastejšie z pomsty. Jasné je tiež, že je boj proti korupcii spätý s reformou justície. A že sme v oboch sférach v mnohom len na začiatku dráhy, ktorú nám načim, aj to čím rýchlejšie, zdolať.

Oto Filip

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs