Plne využívať vlastné výrobné možnosti

Včasné, reálne a ústretové plánovanie je jedným zo základných kameňov výrobných a podnikateľských úspechov. Uvedomujú si to najmä v Slovinsku, kde už dávnejšie platí to: pomôž si sám, i pánboh ti pomôže. Náturou seriózni, slovenskí pôdohospodárski experti v čele s pracovníkmi tamojšieho Ministerstva poľnohospodárstva a životného okolia sa už pred niekoľkými rokmi začali dôkladne zaoberať viacerými aspektmi budúceho sedemročného obdobia novej poľnohospodárskej politiky Európskej únie a zmenami, ktoré táto v rokoch 2014 – 2020 prinesie. O strategických zámeroch, východiskách a prioritách slovinského poľnohospodárstva, akým je prvý pilier, poznačený podporou a subvenciami na základe rozlôh, a pôdohospodárska ekovýroba, tak isto iné podstatné opatrenia: sceľovanie a zavlažovanie pozemkov, rozvoj družstevníctva a jeho lepšia spätosť s obchodom, vidiecky rozvoj, školenie mladých poľnohospodárov a uvádzanie nových technológií, hovoril vlani pri príležitosti jubilejného 50. Medzinárodného poľnohospodársko-potravinárskeho veľtrhu AGRA v Gornjej Radgoni vtedajší minister poľnohospodárstva a životného okolia Slovinska  Franc Bogovič. Po ňom a nových parlamentných voľbách nastúpil nový minister poľnohospodárstva a okolia, zároveň i podpredseda slovinskej vlády Dejan Židan, s ktorým sa zase bolo treba porozprávať o súčasnom smerovaní významnej zložky slovinskej ekonomiky. Dejisko a príležitosť boli rovnaké – Gornja Radgona a AGRA, tentoraz  2013, dokonca i základná orientácia. Tak to už býva vo vyvinutých ekonomikách: ľudia sa menia, politika zostáva. A je to pozitívne, lebo vylučuje možnosť, aby každých niekoľko rokov ktosi zase, v podstate zbytočne, objavoval teplú vodu.

– Onedlho sa má začať uplatňovať nová poľnohospodárska politika Európskej únie, do ktorej sa v budúcom sedemročnom období majú vložiť desiatky miliárd eur. Zdá sa, že rokovania o nej neprebiehali hladko…

 – Pravdou je, že veľmi ťažké zlaďovania členov únie trvali celé štyri roky a že ani dnes nemožno dať bodku za nimi. Zrážky záujmov sú také, že dokonca i prvý rok nového sedemročného obdobia bude mať prechodný ráz. To prakticky znamená, že sa niektoré ustanovenia agrárnej politiky budú uplatňovať podľa starých, iné zase podľa nových zásad. Prvým kameňom úrazu bol pôvodný návrh, aby všetci poľnohospodári mali rovnaké subvencie po hektári. Slovinsko, Francúzsko, Rakúsko, Nemecko a niektoré iné krajiny sa dožadovali, aby poľnohospodári, pracujúci v neprajnejších podmienkach mali viac. Je to problém, ktorý musíme vyriešiť do l. januára 2015, na kedy je stanovený začiatok plnej implementácie novej poľnohospodárskej politiky EÚ.

– Oveľa podstatnejšie ako spory je to, na čom sa členky dokázali zhodnúť…

– Ide o niekoľko významných nových opatrení, medzi ktorými je zvlášť povšimnutiahodná snaha podnecovať poľnohospodárske aktivity ľudí mladších od štyridsať rokov. Na takéto účely každý štát bude prispievať prostriedkami úmernými tým (ide o 25 percent), ktoré získal z európskych poľnohospodárskych fondov. Snažíme sa podnecovať aj rozvoj malých gazdovstiev rôznymi úľavami, zjednodušením postupu získavania potrebných povolení a súhlasov k subvenciám. Plánuje sa i zvýšenie rozlôh pod zelenými plochami, menenie štruktúry sejby, uvádzanie viacerých technologických opatrení, zvlášť u tých, ktorých obrábajú viac ako pätnásť hektárov pôdy…

– To je to, čo sa má realizovať v samotnom Slovinsku. Bude dostatok prostriedkov na stanovené účely?

– Všetci musíme nakladať s toľko prostriedkov, koľko máme. Naším šťastím je, že nie sú pre nás natoľko podstatné peniaze, ktoré máme, koľko tie, ktoré prichádzajú z európskych pokladníc a fondov. Do nášho poľnohospodárstva sa do roku 2020 má vložiť suma 2,2 miliardy eur. Z toho je na priame platby domácnostiam určených necelých 140 miliónov eur ročne, alebo o 3,5 do 6,9 percenta menej ako predtým. Na vidiecky rozvoj sa má vyčleniť 1,1 miliardy eur. Platby budú lineárne. Jedna polovica sa upriami do oblasti s nevýhodnejšími výrobnými podmienkami, iné prostriedky zase na osobitné opatrenia, ako sú úprava pôdy a iné. Zo štátneho rozpočtu plánujeme na uvedené účely upriamiť ešte okolo tristo miliónov eur.

– Mohli by ste na záver zosumarizovať základné smernice, ktorých realizácia nebude až taká bezbolestná. Vlaňajšie sucho v Slovinsku spôsobilo 56 miliónov eur škody, následné novembrové dažde ešte väčšie škody…

– Snažíme sa mať viac rozlôh na organickú výrobu, tak isto na produkciu tovarov určených zámožnejším kupujúcim. Dôraz kladieme i na vinohradníctvo. Vyrábame okolo 50 – 60 miliónov litrov vína ročne, z čoho exportujeme okolo desať percent. Chceli by sme sa dostať k 30-percentnému podielu vývozu v rámci jeho celkovej produkcie. Čiže terajší export vín zvýšiť trojnásobne. Je pravdou, že klimatické podmienky vlani otriasli mnohými našimi plánmi a predsavzatiami a že okrem nás zasiahli i iných členov únie. Práve preto je naším cieľom  postupne  zabezpečiť sebestačnosť výroby, predpokladom čoho je maximálne využívanie vlastných  možností. V tomto smere počítame aj so spoluprácou so Srbskom, ktoré má veľké poľnohospodárske potenciály… – uzaviera slovinský vicepremiér a minister Dejan Židan.

Oto Filip