Po basketbalových Majstrovstvách Európy 2022

Reprezentácia, ktorá vykonala zmenu generácie, a v ktorej nehrali známi hráči, ako na predchádzajúcich podujatiach, sa zaslúžene znovu prepracovala k zlatu a najvyššej priečke na rebríčku. Neboli zaraďovaní medzi najväčších favoritov, ale od začiatku sme tvrdili, že so Španielskom vždy musíte počítať. Dejiny to neraz potvrdili a aj v momentoch, keď sa zdalo, že sú v akejsi kríze sa vedeli vrátiť a nakoniec aj vyhrať.

Na také momenty si spomíname aj my, napríklad na ME 2009 sme ich prekonali v skupine, ale sa nám potom poriadne revanšovali vo finále. Podobne bolo aj v roku 2015, keď Španielsko turnaj tiež otvorilo prehrou proti Srbsku, ale nakoniec vo finále presvedčivo porazilo Litvu a bolo zlaté.

Reprezentácia a zväz si jasne vedia stanoviť ciele, vedia hrať basketbal a vedia súťažiť.

Ako je už spomenuté, podľa mien hráčov je táto reprezentácia nie taká známa, ako niektoré z predchádzajúcich. Prvou hviezdou bol 37-ročný Rudy Fernandéz a dôležité roly zohrali aj mladší bratia Hernangómezovci a Američan so španielskym pasom Lorenzo Brown.

Práve Willy Hernangómez bol vyhlásený za MVP 41. majstrovstiev Európy a okrem neho do ideálnej zostavy turnaja zvolili aj Browna.

Okrem vynikajúcich hráčov Španielsko má ešte jedného silného aduta – je to tréner Sergio Scariolo. Vynikajúci stratég a basketbalový odborník, ktorý vie selektovať tím a vie sa popasovať takmer s každou situáciou, v ktorej sa ocitne.

So Španielskom získal všetko, čo sa dalo – práve tento človek Španielsku priniesol dlho čakaný prvý titul majstra Európy, čo sa udialo v roku 2009. Potom tituly začali len pribúdať – zlato na kontinentálnych majstrovstvách v rokoch 2011, 2015 a 2022, tiež zlato na MS 2019, striebro a bronz na Olympijských hrách 2012 a 2016. Scariolo ohlásil, že trénerom zostane aj ďalej, najmenej po ukončenie nového olympijského cyklu, čiže po ukončenie Hier v Paríži v roku 2024.

Keď sa znovu vrátime ku španielskej basketbalovej reprezentácii, takmer je neuveriteľný nasledujúci fakt – od roku 1999 nikdy nechýbali v semifinále Majstrovstiev Európy. V tom období bolo zohraných jedenásť turnajov.

Pravdepodobne sa nemusia obávať ani o budúcnosť. V roku 2022, presnejšie počas letných mesiacov získali zlaté medaily na Majstrovstvách Európy hráčov do 18 a do 20 rokov, striebro na ME basketbalistov do 16 rokov, kým druhí boli aj na Majstrovstvách sveta hráčov do 17 rokov. Kryjú teda každú kategóriu a nie sú iba účastníci, ale aj pravidelní víťazi.

Srbsko finišovalo v osemfinále

Od našej reprezentácie sme očakávali oveľa viac, ale sa nakoniec tohtoročná epizóda skončili oveľa skôr, ako sme si mysleli. Narazili sme na Taliansko, ktoré nám dôkladne prezentovalo každý nedostatok našej selekcie.

Vedeli využiť naše manká a zaslúžene nás domov poslali už po prvom vyraďovacom kole. Tunajšia verejnosť, ktorá pred začiatkom majstrovstiev smelo očakávala zlato, bola rozčarovaná a ihneď sa začali viniť jednotlivci a organizácie. Jasné, niekto zodpovednosť nesie a môžeme slobodne povedať, že je na majstrovstvách dosiahnutý neúspech. Basketbalová krajina, ako sami seba pomenúvame, veru už nemá alibi na takýto názov. Posledné zlato sme získali presne pred dvomi desaťročiami a podľa všetkého sa zdá, že na najlepšie umiestnenia si ešte počkáme.

Uznali alebo nie, ale generácia s Jokićom, Micićom a Bogdanovićom je v zenite a práve poslední dvaja na nasledujúcom kontinentálnom šampionáte budú už mať viac ako tridsať rokov. Otázka v akej zostave budeme hrať a mladšie generácie nie sú na takej úrovni, ako sme si zvykli. S výkonmi Španielska nevhodne sa porovnávať. Stačí iba spomenúť, že si mužská reprezentácia Srbska hráčov do 20 rokov v tomto roku vybojovala titul majstra Európy, ale v B divízii.

A práve títo chlapci sú naša budúcnosť a oni sú najbližšie k tomu, že pomaly majú začať preberať aj seniorský tím. Taký základ je však príliš skromný, a preto sú obavy z budúcnosti nášho basketbalu veru ospravedlnené.