Po Olympijských hrách v Paríži 2024

Športovci sa maximálne pripravovali na Olympijské hry s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výkony. Napríklad gymnasti v jednotlivých disciplínach strávia celé roky na to, aby pripravili bod trvajúci niekoľko sekúnd. Musia byť maximálne sústredení, aby ho potom predviedli tak, ako si to zamysleli. Ich práca, námaha, tréningy sa nakoniec spracú do tých niekoľko sekúnd a minimálne rozdiely rozhodujú o tom kto získa zlato, kto pódium a komu už chýbajú stotiny či desatiny bodu k olympijskej medaile. A OH sa skončia, pred nami je nové štvorročné obdobie po LA 2028.

Olympijské hry v Paríži by nám mali zostať v pekných spomienkach. Sledovali sme jednotlivé vynikajúce súťaže, padli početné olympijské, tiež niektoré svetové rekordy a počas dvoch týždňov, taký je aspoň dojem, aj hostitelia sa snažili prezentovať sa čo najlepšie, aj ako organizátori, ale aj ako športová veľmoc.

Vyšlo im v oboch kontextoch, ale sťažovania športovcov nevystali. Predovšetkým sa to vzťahuje na podmienky v tzv. olympijskej dedine, kde podmienky neboli veľmi vhodné – medzi inými aj tenista Alexander Zverev sa sťažoval na ubytovanie a stravovanie. Pravdepodobne prehnali s ekologicky akceptovateľnými posteľami, ktoré vraj boli kartónové…

Keď sa vrátime k rekordom treba vysunúť výborného Švéda Armanda Duplantisa, ktorý v skoku o žrdi dosiahol 6,25 metra, teda nový svetový rekord. Svetové rekordy padli aj v lukostreľbe, cyklistike, plávaní, tiež v strelectve a ďalších športoch.

Nezabudnime ani na vynikajúceho zápasníka z Kuby Mijaína Lópeza, ktorý v kategórii do 130 kilogramov grécko-rímskym štýlom získal piate olympijské zlato za radom – nikto ho neprekonal od Pekingu v roku 2008. Je to fascinujúci údaj, keďže trvať toľké roky v tejto disciplíne a udržiavať kontinuitu je neuveriteľné. Samotná skutočnosť, že ide o opravdivých kolosov, ktorí súťažia, čiže chlapov úctyhodnej váhy potvrdzuje to, že je výkon Lópeza navždy zapísaný do dejín.

Adriana Ruano z Guatemaly v športovej streľbe či v streľbe do hlinených terčov pre túto krajinu zabezpečila prvú zlatú medailu v dejinách, rovnako platí aj pre Botswanu – prvé zlato pre túto africkú krajinu vybojoval šprintér Letsile Tebogo v pretekoch na 200 metrov.

Albánsko, Kapverdy, Dominika, Svätá Lucia a Olympijský tím utečencov v Paríži získali tiež svoje prvé medaily vôbec – Svätá Lucia a Dominika ihneď zlato, ostatné spomenuté selekcie získali bronz.

Úhrnne 91 olympijských výborov získalo v Paríži aspoň jednu medailu – najúspešnejší sú Američania s úhrnne 126 medailami. Z toho získali 40 zlatých, 44 strieborných a 42 bronzových. Nasleduje Čína s rovnakým počtom zlatých medailí, potom Japonsko, Austrália, Francúzsko a Holandsko.

Športovci zo Srbska získali päť medailí

Naša krajina finišovala na 27. pozícii a športovci vybojovali päť medailí – tri zlaté, ktoré zabezpečili strelci Mikec a Arunovićová, Novak Đoković a vodní pólisti, striebro získala Aleksandra Perišićová v taekwonde, kým bronz získal náš basketbalový tím.

Pravda, očakávali sme viac medailí, spomínal sa aj dvojciferný počet, ale ako sa naši pripravovali, tak sa očividne lepšie pripravili, alebo mali o štipku viac šťastia či odhodlanosti športovci iných tímov. Áno, medaila sa očakávala aj v zápasení, v džude, v atletike, v basketbale 3 x 3, tiež od volejbalistiek, prípadne v ostatných kolektívnych športoch, tiež vo veslovaní a v kanoe. Dopadlo inak, jednotliví športovci rozčarovali predovšetkým seba, lebo si uvedomovali, že nemajú kvalitu na medailu. Z druhej strany vodní pólisti, ktorí boli odpísaní, sa stali fénixom a zabezpečili tretie olympijské zlato zaradom. Od podujatia v Riu 2016 už nik iní na najvyššom stupienku okrem Srbska nebol.

Zostane v dejinách zapísané, že naše dominovanie v tomto športe trvalo viac ako desať rokov, lebo Srbsko v LA 2028 znovu bude obhajovať zlato. A skutočne sme s nimi nepočítali, možno len tí najoptimistickejší mienili, že sa vodné pólo predsa nedá. K tomu aj samotný tím už na OH ponúkol dôvody na prehĺbenie podozrenia po ťažkej výhre nad Japonskom a slabých vydaniach proti Austrálii, Španielsku a Maďarsku.

Predsa v eliminačných kolách aj táto naša generácia pripomenula tie dominantné z minulosti. Preto zlato skutočne potešilo, naši hrali zrelo, ale by samotná medaila mala byť podkladom na ďalšie investovanie v každom zmysle do tohto športu. Srbsko na Majstrovstvách Európy a sveta už nedominuje, situáciu opravil triumf v Paríži, ale vraciame sa k tomu – pokračovať takto ďalej. Dušan Mandić je zároveň MVP olympijského vodnopólového turnaja.

Potešili nás aj basketbalisti, ktorí naozaj hrali na vysokej úrovni a bolo pôžitok sledovať ich zápasy. Škoda, proti dream teamu z USA sa nedalo, mali sme ich lapených v semifinále, ale sa nejako predsa zachránili, nakoniec proti Francúzsku získali aj ďalšie zlato. Srbsko získalo bronz, Nikola Jokić potvrdil, že je najlepším na svete a naša reprezentácia to, že sa hrá tímovo a že atmosféra bola na fantastickej úrovni.

Dalo by sa písať ešte, ale tie najdôležitejšie momenty sú tu. Olympijské hry v Paríži boli úspešné, teraz je pred nami zimné podujatie v roku 2026 v Taliansku, konkrétne v Miláne a zimnom stredisku Cortina d’Ampezzo. Ďalšie letné Olympijské hry, ako sme už niekoľkokrát aj podčiarkli, budú v roku 2028 v americkom veľkomeste Los Angeles.