Po oslavách 50-ročnice KUS Zvolen Kulpín: spomienky predsedov…

Kniha je svedectvom jednej doby, dokumentom, že sa počas tohto polstoročia kultúra v Kulpíne rozvíjala, pestovala a zveľaďovala. K jubileu bola otvorená i fotovýstava, svedčiaca o činnosti Zvolenu za posledných 50 rokov. Na začiatok obnovenia spolku si na oslavách zaspomínali i bývalý, teraz najstarší žijúci predsedovia: Michal Labát a Ján Kopčok-Účo.

Kultúrno-osvetový spolok Zvolen bol obnovený 5. februára 1972. Za prvého predsedu obnoveného spolku bol zvolený Michal Labát (85), ktorý si v príhovore na oslavnom večierku takto spomínal na to obdobie:

„Som najstarší medzi vami a môžem si zaspomínať na tzv. zlaté časy. Ja som v tomto Zvolene veľa, veľa vecí spravil. Aktívny som bol od mojich 16 do 20 rokov, kým som neodišiel na vojenčinu, v rokoch 1954 – 1958. Zúčastňoval som sa v každej akcii spolku. Teraz som veľmi šťastný, že to žije aj ďalej, že nezaniklo a všetka tá činnosť ma teší. Všetci členovia spravujúceho výboru mali vtedy jeden hlavný cieľ: získať čím viac mládeže, aby bola pri Kultúrno-osvetovom spolku Zvolen, aby neboli po krčmách a na uliciach. To sa nám viac-menej aj darilo. Spomeniem si na jednu príhodu, ktorá ma potešila. Šli sme na generálnu skúšku do Domu kultúry pred predstavením, a keď sme zišli do sály, na javisku bola tanečná skúška s hudbou a dolu v hľadisku tri alebo štyri rady stoličiek boli vyplnené divákmi. To neboli rodičia, to bola mládež, priatelia a priateľky tých, čo účinkovali v programe Zvolena, čo nás nesmierne potešilo. Pri obnovení spolku sme skutočne začínali od nuly. Prvé zasadnutie sme odbavili po stojačky, nemali sme ani inventár, len holú miestnosť. A keď teraz vidím, ako je to v spolku pekne zriadené, mám plné srdce.“

Tajomníkom a neskôr predsedom Zvolena bol všestranný učiteľ Ján Kopčok-Účo, ktorý v spolku pracoval spolu s manželkou Emíliou. Pracoval so spevákmi, s mladými divadelníkmi, písal scenáre, krátke humoristické scénky, hrával, komponoval pesničky… Na roky práce vo Zvolene si takto pripomenul:

„Ja som z Petrovca a keď som prišiel pracovať do Kulpína, bolo tu dosť problémov, keď ide o kultúru. Mládež sa potom chytila pracovať a ja som sa im pripojil. A snažili sme sa mládeži poskytnúť zábavu. Tak v Hasičskom dome sme organizovali tanečné zábavy, ja som hral na trúbke, Jaroslav Plachtinský na bubnoch a pripojil sa potom aj báči Ďuro Pavlík na trúbe. Mládežníci vtedy už rozmýšľali, aby reaktivovali činnosť spolku Zvolen. A povedal by som, že najväčším vinníkom bol Vladislav Medovarský. On sa vyznal do zákonov, pravidiel, tak odišiel do Maglića, vypýtal si štatút spolku, prepracoval ho a keď sa obnovoval spolok, štatút Kultúrno-umeleckého spolku Zvolen už bol vypracovaný a overený a mohli sme začať pracovať. Formovali sa skupiny a jedna z najaktívnejších a najkrajších bola tanečná skupina, ktorá sa stále zlepšovala. Mávali sme vtedy aj dva celovečerné programy. Pozoruhodná bola aj recitačná aktivita. Keď ide o hudbu mali sme zo začiatku problém, ale s príchodom Ondreja Maglovského, a potom už aj ďalších kulpínskych harmonikárov a hudobníkov sa to zmenilo. Spolok si zarábal zo zábav, z programov. Zapojení sme boli ako spolok aj do Feriálneho zväzu, a tak sme mali výhody cestovať autobusom na zájazdy na Slovensko a aj v Macedónsku sme boli. Keď obec videla, že sa v spolku dobre robí, poskytovala finančnú podporu. Ale my sme aj zbierali členské po dedine a stalo sa, že sa takmer celá dedina zapojila do spolku, teda podporovala ho. Najsilnejšia skupina Zvolena bola divadelná, s ktorou som pracoval najprv ja, a keď režírovať divadlá začal Miško Babiak, divadelná skupina Zvolena bola podľa mňa naj, naj…“

V nedeľu 5. marca v miestnostiach KUS Zvolen usporiadajú literárny večierok Zima s knihou, na ktorom predstavia aj knihu KUS  Zvolen Kulpín – päťdesiat rokov obnovenej činnosti a návštevníci si budú môcť pozrieť i tamojšiu fotovýstavu venovanú jubileu.