To, čo sa podarilo mužom, uskutočnili aj staropazovské dievčatá. V troch barážových zápasoch s družstvom Kragujevac zachovali si status superligistu aj v budúcej súťažnej sezóne. Prvý zápas Pazovčanky doma vyhrali 3 : 0, potom sa aj zo športovej haly Jezero vrátili s výhrou 3 : 1, kým v treťom zápase pred vlastným obecenstvom znova boli maximálne úspešné – 3 : 0. Asi 250 fanúšikov búrlivým potleskom pozdravilo tento úspech, ktorý prináša aj nové záväzky.
No vráťme sa trochu do dejín tohto obľúbeného športu v Pazove. Volejbalistky pod názvom DTV Partizan v dávnom roku 1951 získali titul majstra Juhoslávie. Niekoľko rokov neskoršie volejbalisti v Sarajeve postúpili do našej najvyššej volejbalovej súťaže, kde pôsobili rovno 15 rokov. Mohli aj dlhšie, keby vtedajší pazovskí politici mali viac pochopenia…
Ženské družstvo, v ktorom hrali reprezentantky Srbska Anna Barnáková a Jelena Kostićová (teraz hrajú vo Francúzsku, resp. v Taliansku), postúpilo do najvyššej volejbalovej ligy. Práve ako i muži.
Keď ide o záväzky, obe pazovské družstvá by sa museli pre nové majstrovstvá posilniť na všetkých postoch. Obe ligy sú veľmi silné a nesmel by sa dovoliť boj o záchranu. Na posily treba vyčleniť nemalé prostriedky, lebo kvalitného hráča treba dobre zaplatiť. Agilné vedenie klubu v čele s Bogdanom Mamuzićom iste má toto na zreteli, ale bez pomoci lokálnej samosprávy nemôžu uspokojiť čoraz väčšie požiadavky.
V pazovskej športovej hale každodenne vidíme početných nadšencov, medzi nimi veľa talentov, ktoré majú zabezpečiť ešte krajšiu budúcnosť tamojšieho volejbalu. O mladých hráčov a hráčky sa starajú výborní odborníci, akými sú Jovo Caković, Ljubomir Galogaža, Karol Farkaš, Željko Vukelić a iní. Ich úsilie a vedomosti iste prinesú ďalší rozkvet volejbalu v tejto časti sriemskej roviny.
M. Bzovský