Pritúlili aj Slovákov

11.okt 2013

Pritúlili aj Slovákov

Arpád Endrész

Arpád Endrész

Jermenovce, malá osada v juhovýchodnom Banáte založená roku 1817, bola 100 až 150 rokov po založení takmer na sto percent obývaná Maďarmi. Roku 1910 tu žilo 1 606 obyvateľov, z čoho 98,4 percenta boli Maďari a necelé dve percentá tvorili príslušníci iných národov, medzi nimi aj dvaja Slováci. Postupne však počet obyvateľov Jermenoviec klesá a národnostná štruktúra obyvateľstva sa mení, takže na sklonku 20. storočia, roku 1991, tu žije 1 158 obyvateľov, z čoho 75,3 percenta (871) tvoria Maďari, 7,3 percenta (84) Srbi, 5,1 percenta (59) Slováci, ako aj Juhoslovania, Rumuni, Rómovia…

Jermenovce sú dnes moderná osada, v ktorej si občania z vlastných prostriedkov, čiže zo samozdanenia vytvorili slušné podmienky na život. Vystavali  si cesty a chodníky vo všetkých uliciach, vodovod, ambulanciu, Dom kultúry… Okrem toho Jermenovčania veľmi prihliadajú na vzhľad svojej osady a priedomia si vo väčšine prípadov pozmenili na vkusne upravené záhradky. Poriadku náležitú pozornosť venuje aj Rada MS, ktorá už eliminovala jednu skládku a vynakladá veľké úsilie o uzatvorenie ďalších dvoch nelegálnych skládok odpadu za dedinou. Na priestore, na ktorom skôr bola depónia, plánujú zariadiť park.

Ľuboslava Tomečeková

Ľuboslava Tomečeková

– Jedným z našich najväčších problémov v tejto chvíli je vodovod. Aj keď sme vlani vyvŕtali novú studňu, problém zostal, lebo majstri robotu odviedli dosť nekvalitne, takže sme dostali pomerne malé množstvo vody a tlak v potrubí je často nízky. Ako to doriešiť, v tejto chvíli skutočne neviem, – hovorí predseda Rady MS Arpád Endrész a informuje, že MS podnietilo aktivity na výstavbu kanalizácie a doteraz vypracovalo projekt tohto významného objektu. Svojráznym problémom je však to, že MS nemá vlastné prostriedky a vo všetkom sa musí spoliehať na Obec Plandište, ktorá je tiež veľmi chudobná. Predsa uznáva, že v obci akceptujú problémy osady a vychádzajú im v ústrety vždy, keď to možnosti dovoľujú. V týchto dňoch napríklad vyčlenili prostriedky na rekonštrukciu budovy Miestneho spoločenstva a Miestnej kancelárie.

Významnejšie sťahovanie Slovákov, ale aj príslušníkov iných národov do Jermenoviec tesne súvisí s objavením ropy v chotári tejto osady roku 1952. Iba tri roky po tejto historickej udalosti tu vzniká nové robotnícke sídlisko, tzv. kolónia s modernými bytmi pre robotníkov Naftagasu. Do tých bytov sa nasťahoval aj určitý počet Slovákov, naftárov z Jánošíka, ako aj z Hajdušice. Počet obyvateľov Jermenoviec však neustále klesá, čo je zvlášť výrazné v posledných 20 rokoch. Začalo sa to vo vojnových deväťdesiatych rokoch, keď mnohí mladí ľudia odtiaľto odchádzali prevažne do severných častí Vojvodiny, prípadne do Maďarska, následkom čoho je dnes v osade zo 100 prázdnych domov a ďalších 50 očakáva podobný osud vzhľadom na to, že v nich žije jeden, prípadne dvaja starí ľudia, deti ktorých sa odsťahovali. Tieto domy sú, pravdaže, na predaj a keďže sa ich dediči asi chcú čím skôr zbaviť, predávajú ich za pomerne nízku sumu, čo v poslednom desaťročí využili viacerí mladí Jánošíčania, ktorí si tu kúpili domy a natrvalo sa s rodinami presťahovali do tejto osady. Niežeby v Jánošíku neboli domy na predaj, ibaže tie sú vraj omnoho drahšie. Na druhej strane aj viaceré jánošícke dievky a mládenci si svojho životného druha našli práve v Jermenovciach. Svojráznou kuriozitou je, že všetky tieto páry sa usadili v Jermenovciach, pokým v Jánošíku niet ani jedného jánošícko-jermenovského manželstva. Základný dôvod je iste ten materiálny a skutočnosť, že v Jermenovciach si pomerne lacno možno zabezpečiť vlastnú strechu nad hlavou. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 v Jermenovciach žije 79 Slovákov, čiže necelých 8 percent z celkových 950 obyvateľov. Najviac Slovákov je v Ulici Dozse Györgya, o ktorej zo žartu povedia, že ju premenujú na Ulicu Janka Čmelíka.

V Ulici Dozse Györgya je najviac slovenských rodín

V Ulici Dozse Györgya je najviac slovenských rodín

Jermenovce a Jánošík prakticky delí iba kanál DTD, ale ich spája most a reálne by bolo očakávať, že Slováci v Jermenovciach využijú blízkosť svojej rodnej osady s cieľom umožniť deťom vzdelávanie po slovensky, aby si pestovali materinský jazyk. Tomu však nie je tak.

– Nakoľko je mi známe, iba moja dcéra a Jana Kročková určitý čas chodili do školy v Jánošíku. O vlastnej trove sme dcéru vozili do Jánošíka a vracali domov a vydržali sme to dva roky, pokým Kročkovej jánošícka škola dva roky hradila mesačný lístok, a potom aj to prestalo. Úprimne povedané, nie je to rovnako ako keď dieťa chodí do školy vo svojej osade. Vyžaduje si to zvláštnu organizáciu života rodiny, ktorú nemožno vždy dodržať, – hovorí Ľuboslava Tomečeková, ktorá sa do Jermenoviec presťahovala roku 2002, tiež z toho dôvodu, že si tu našla omnoho lacnejší dom ako v Jánošíku.

Pravdepodobne rovnako uvažujú aj iní Slováci a deti si zapisujú do srbskej triedy v Jermenovciach. V zmiešaných manželstvách, v ktorých je otec Maďar, deti sa zapisujú hlavne do maďarskej triedy a tam, kde je otec Slovák, do srbskej, aj keď sú prípady, že si aj tieto rodiny zapíšu deti do maďarskej triedy, lebo od maďarského štátu dostanú peňažnú odmenu 100 eur. V Jermenovciach je toho času 25 až 30 detí školského a mládežníckeho veku, ktorým sú buď obaja alebo aspoň jeden z rodičov Slováci. Vcelku dosť na to, aby pre nich v škole uviedli aspoň predmet pestovanie slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry.

– Jermenovská škola je vysunutým oddelením ZŠ Dositeja Obradovića v Plandišti, – informuje nás vedúca školy Ilona Rozsa. – V nižších ročníkoch sú po dve kombinované triedy s maďarskou a srbskou vyučovacou rečou a v starších sa učí iba po maďarsky, pokým deti, ktoré sa učili po srbsky, cestujú do Plandišta. O tom, koľko je slovenských detí v škole, nemáme údaje, pretože nám zákon nedovoľuje zisťovať národnostnú príslušnosť detí. Na škole už máme pestovanie maďarského jazyka pre deti maďarského pôvodu, ktoré sa učia po srbsky, a zákonom je presne určené, ako sa ten predmet uvádza do praxe. Jedným z predpokladov je, že v skupine musí byť najmenej 10 detí. Žiadosť o to musia však podať sami rodičia.

Jermenovským Slovákom na tom asi veľmi nezáleží, a uspokojujú sa s tým, že sa deti materinskému jazyku naučia v rodine. Na druhej strane záleží im na zachovaní viery a keďže v osade nepôsobí evanjelická cirkev, stali sa členmi evanjelického cirkevného zboru v Jánošíku, kde chodia do kostola, krstia a konfirmujú svoje deti, sobášia sa…

Vcelku pozorované, táto hŕstka Slovákov je po troche zabudnutá predovšetkým zo strany inštitúcií v Jánošíku a nevedia o nej ani v Národnostnej rade, Matici slovenskej… Ponechaní sú doslova sami na seba a odsúdení na tichú asimiláciu. To by však nemuselo tak byť!

V. Hudec

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs