NÍZKA CENA PŠENICE ROZHORČILA PESTOVATEĽOV
„Gazda náš, gazda náš, dajže nám oldomáš, dajže nám ho z lásky, zbierali sme klásky, dajže nám ho smele, ej, žali sme vesele.” Takto si sedliaci v dávnej minulosti na Slovensku spievali po skončení žatvy na dožinkovej veselici a hostine. Dnes je všetko inak. Dnes sa len máloktorí pestovatelia pšenice tešia z dobrej úrody a následne dobrého zárobku.
V nás sa už stalo tradíciou, že so žatvou prichádzajú problémy, najmä s cenou pšenice, ktorá v tomto roku mimoriadne rozhorčila pestovateľov. Aj keď sa jej urodilo dosť, hektárové výnosy boli uspokojivé, radosť z dobrého zárobku sa vytratila. A aj kvalita zrna podľa domácich odborníkov je neuspokojivá.
Srbsko ešte stále nemá schválené “Pravidlá pre klasifikáciu a platby za pšenicu podľa kvality“, ešte stále sa seje osivo „z povaly“, čiže bez deklarácie, sejú sa zahraničné odrody, ktoré sú výnosné, ale nemajú dobrú technologickú kvalitu. S terajšou cenou pšenice (13 – 15 din/kg) je nespokojná väčšina pestovateľov. Podľa agroekonomistov, aby sa niečo zarobilo, museli by byť hektárové výnosy aspoň 8,5 ton.
Liga sedliakov (paora) Vojvodiny apelovala na Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska, aby urobilo všetko pre to, aby sa zvýšila cena pšenice, pretože kvôli rôznym opatreniam tohto ministerstva, subvencie sú trikrát menšie ako minulý rok a mnohí vojvodinskí sedliaci sú vo veľkom mínuse. Musia predávať svoje majetky, odchádzajú do zahraničia.
Aj Asociácia poľnohospodárov vyhlásila, že plánovaný štátny nákup malých množstiev pšenice by na trhu nič nezmenil. Taktiež návrh ministerky poľnohospodárstva, aby sa poľnohospodári združili a zakúpili niektoré verejné sklady, je podľa nich nereálny, pretože pšenica je už uskladnená a peniaze za ňu potrebné. V ich vyhlásení sa ďalej uvádza, že ministerstvá poľnohospodárstva a obchodu sú povinné včas zabezpečiť podmienky pre ziskovú a udržateľnú rentabilitu produkcie pšenice.
Na minulotýždňovom stretnutí ministrov poľnohospodárstva a obchodu s predstaviteľmi poľnohospodárskych združení a asociácií, ktoré prebiehalo na Ministerstve poľnohospodárstva, bolo povedané, že štát nemôže vplývať na cenu pšenice, ktorá sa formuje na trhu, ale môže poľnohospodárom pomôcť prostredníctvom zosilnenej kontroly inšpekčných služieb, aby sa zabránilo možnému zneužitiu pri nákupe a zabezpečila primeraná cena.
Aj vo svete ceny obilnín klesajú už tretí rok po sebe. Zásoby týchto komodít neustále rastú, produkcia obilia vo svete zaznamenáva tretí rok po sebe veľmi dobré výsledky. Podľa predbežného odhadu, Srbsko bude môcť v tomto roku vyviezť takmer milión až milión a pol ton pšenice. Uvidíme, po akej cene…
Ľubica Sýkorová