SIEŤ 021 PRINÁŠA: Stúpa počet maloletých kriminálnikov

20.júl 2016

SIEŤ 021 PRINÁŠA: Stúpa počet maloletých kriminálnikov

Rozpad niekdajšej spoločnej krajiny prenasledovaný vojnami priniesol početné problémy, ktoré ani dodnes nie sú doriešené. Jedným z väčších je konštantný vzostup kriminality maloletých osôb. Najmä kriminálne skupiny čoraz častejšie regrutujú maloletých na vykonávanie špinavých prác – ďalší predaj drog, krádeže, bitky, dokonca aj vraždy.

mreza1Regrutovanie sa najčastejšie vykonáva prostredníctvom skupín fanúšikov, avšak dychtiví dokázať svoje možnosti občas sa aj sami organizujú. Ani polícia a ani súdnictvo, ako ani iné štátne orgány zatiaľ nechcú uznať, že v jednotlivých mestách vznikli opravdivé gangy maloletých, ktoré v školách alebo štvrtiach týrajú iných rovesníkov alebo ich obkrádajú a často útočia aj na starších než sú oni.

Z druhej stany, maloletí sú si vedomí toho, že pre svoje roky často nemôžu byť trestne stíhaní. Medzi nimi sú aj takí, ktorí do 14 rokov, keď podľa zákona polícia a súdnictvo môžu niečo podniknúť, za sebou majú už veľký počet priestupkov. Pritom, pre spomalené konanie súdov a jemné tresty do 18 rokov majú register trestov, aký kedysi mali iba zločinci s viacdesiatkovou kriminálnou históriou.

Z ROKA NA ROK STÚPA POČET MALOLETÝCH PÁCHATEĽOV

V Srbsku okolo 10 percent všetkých kriminálnych počinov vykonajú maloletí a tí, ktorí aj budú odsúdení, sa neocitnú vo väzení, ale na podmienečnom a inom treste. Skutočnosť, že je prítomný vzostup kriminality maloletých potvrdzujú aj údaje vyššieho súdu v Novom Sade, kde v osobitnom trestnom oddelení dvaja sudcovia vedú na desiatky predmetov. Hovorkyňa Vyššieho súdu Ivana Karapandžićová hovorí pre 021, že je za posledné roky viditeľný rast trestných priestupkov, ktoré vykonali maloleté osoby.

– Podľa našej evidencie za posledné tri roky badateľný je jemný rast predmetov, v ktorých sú páchateľmi maloleté osoby. V roku 2014 mali sme 109 predmetov, v roku 2015 o štvrtinu viac a v tomto roku už stovky predmetov. Najviac je bitiek, spôsobenie ťažkých a ľahkých telesných zranení a majetkové krádeže, – uvádza.

TRESTNÁ POLITIKA SA NEMENILA OD ČIAS SFRJ

Aj keď podľa úradnej štatistiky je viditeľný vzostup počtu maloletých kriminálnikov, zákonné predpisy chránia maloletých a informácie o ich priestupkoch hlavne zostávajú zapečiatkované v registri trestov. Avšak na základe toho, čo je verejnosti dostupné, evidentné je, že existuje problém keď ide o trestanie. Sme svedkami prípadov, že 16- alebo 18-ročné osoby majú za sebou viac ako 100 trestných oznámení a žiadny deň vo väzení. Problém je v tom, že je trestná politika v Srbsku na úrovni z obdobia SFRJ. Viac ako 30 rokov sa nič nemenilo a spoločnosť sa drasticky zmenila.

mreza-DjukicAdvokát Milan Đukić pre 021 hovorí, že konania proti maloletým majú osobitnú zákonnú procedúru, ale v praxi to nefunguje najlepšie.

– V prípadoch, kde sú páchateľmi maloletí, vedie sa osobitné konanie za účasti špecializovaných inštitúcií, predovšetkým Strediska pre sociálnu prácu. Zákonne je dobre navrhnuté, avšak v praxi to nefunguje najlepšie, predovšetkým preto, že nie v celom Srbsku sú Strediská pre sociálnu prácu dobre vybavené na dohľad nad maloletými. Druhým problémom je nedostatok vedomia o serióznosti trestu. Ako trest sa chápe iba trest v nápravnom ústave alebo vo väzení, – hovorí Đukić.

Profesorka na Právnickej fakulte Dragana Ćorićová uvádza, že sa pracuje na zveľadení časti zákonodarstva, ktorá sa týka delikvencie maloletých, ako aj na tom, aby sa medzi odbornou verejnosťou rozvila rozprava, či je potrebné preskúmať hranicu trestnej zodpovednosti od 14 rokov. Najmä prax ukazuje, že deti už od dovŕšených 10 – 11 rokov začínajú vykonávať seriózne trestné činy a že sú si vedomé, že za to nezodpovedajú pred zákonom.

– Koncom minulého roku štartovala verejná rozprava o zákone, ktorý sa vzťahuje na maloletých páchateľov trestných činov, ale to potrvalo veľmi krátko. Odvtedy neodznelo ani slovo o tom zákonnom návrhu. Zo strany druhej, keď sa aj hovorí o maloletých, nastoľuje sa otázka, či je potrebné znížiť vekovú hranicu trestnej zodpovednosti. V Maďarsku je tá hranica znížená na 12 rokov pre najťažšie trestné činy, akými sú vraždy, znásilnenia a pod. Grécko taktiež už viac ako 60 rokov má hranicu od 13 rokov, – uvádza.

Dragana Ćorićová hovorí, že trestná politika k maloletým súčasne neukazuje účinok a register trestu je pre nich často aktom dôkazu.

– Každá trestná politika sa vytvára so zámerom všeobecnej prevencie, medzitým zdá sa, že došlo k omylu, lebo sa trestanie a register trestov už nepovažuje za niečo hrozné, ale ako hrdinský skutok. Všimnite si iba ako sa deti správajú voči tým, ktorí vyvolávali poplach tak, že prihlasovali, že sa v škole nachádza bomba. Na nich sa ostatné deti dívajú ako na osloboditeľov. Teda problém je oveľa širší, lebo je narušený systém hodnôt, – všíma si Ćorićová.

OBČANIA ŽIADAJÚ, ABY RODIČIA ZODPOVEDALI ZA KONANIA SVOJICH DETÍ

V nedávnej ankete portálu 021.rs občania sa vyjadrovali o maloletej kriminalite. Väčšina vidí riešenie v prísnejších trestoch a pozoruhodná časť anketovaných si myslí, že by bola potrebná aj prísnejšia politika k rodičom. Viac ako k deťom, ktoré sú páchateľmi trestných činov.

Advokát Milan Đukić mieni, že riešenie nespočíva v tom, aby sa posunula hranica zodpovednosti, ale je potrebné konať inými spôsobmi, ktorými by sa vplývalo na maloletú kriminalitu.

– Otázne je, či sa zákonodarstvo môže korigovať. Nemôžeme sa porovnávať s inými krajinami, ktoré majú lepší systém, a pod tým sa chápe účinnejšie pracovanie na edukácii, ale aj trestaní. Máme rovnaké zákony, ale v implementácii je dosť problémov. Keď ide o rozsudky, súdy ich vynášajú v hraniciach zákona a problém je v tom, že rozsudky nevplývajú na vedomie páchateľov, – vysvetľuje Đukić.

Kľúčovou je práca doma, lebo ak sa tá vynechá, musia sa zapojiť Stredisko pre sociálnu prácu a iné inštitúcie. Keby sa vo väčšej miere zaoberalo svojimi deťmi, všetko by bolo omnoho lepšie, – uzaviera Đukić.

Musí sa zobrať do ohľadu to, že spoločensko-politická elita sa vyhýba zapojiť sa do tejto problematiky, keďže sú naši politici naučení vyhýbať sa všetkým problémom, ktoré sú takmer neriešiteľné, alebo s ktorými je nevyhnutná dlhoročná práca. Dragana Ćorićová mieni, že je to nesprávne, lebo budúcnosťou krajiny nie sú dočasne naplnené peňaženky po volebnej kampani, ale budúcnosťou sú deti.

mreza2– Zdá sa, že nemajú nadostač odvahy zápasiť s problémom. Je možné, že im rôzni „marketingoví odborníci“ radia, aby smerovali k zaistenému a nie na neisté, keďže je toto boj, ktorý možno vyhrať, alebo nie. Núkajú nám prosperitu a tou vlastne nie sú plné peňaženky, ale zdravé a bezpečné deti, ktoré sú našou budúcnosťou. Pravdaže, nezávisí všetko od štátu. Vo veľkej miere to závisí aj od nás, lebo ak ako rodičia nepostavíme zdravé základy, darmo je všetko. Potom môžeme obviňovať políciu, súd aj všetko iné za to, čo sme ako rodičia pochybili, – hovorí.

Znížiť hranicu zo 14 rokov, sprísniť tresty pre maloletých alebo rodičov, vybudovať väčšie nápravné ústavy a väzenia, sudcov donútiť, aby vynášali maximálne tresty, alebo vykonať niečo celkom iné nie sú riešeniami problémov s maloletými kriminálnikmi, ale predovšetkým iba zaoberanie sa následkami. Problémom je spoločnosť a systém, ktorý sa aj naďalej nevynachádza s niečím, čo je následkom jeho pôsobenia a bytia.

Jednoducho, deti kriminálnici robia všetko, aby dostali to, čo nemajú vo svojich rodinách, lebo sú rodičia upriamení na zarábanie peňazí, bez ohľadu na to, či sú bohatí, alebo chudobní. Púšťaním sa do kriminality oni získavajú všetko, čo im rodičia nemôžu alebo im nemohli poskytnúť, a vlastne získavajú viac než potrebnú pozornosť. Cítia sa dôležitými, na rozdiel od svojho dovtedajšieho života, kde si ich nikto nevšímal.

Aby sa to zmenilo na začiatok, stačí otočiť sa, pozrieť sa a objať svoje dieťa. Tak sa aspoň časť z nich zastaví pred odbočením na cestu, ktorá je hlavne bez návratu.

Žarko Bogosavljević


Tento text vznikol v rámci projektu Sieť 021 financovaného EÚ. Obsah je zodpovednosťou Rádia 021 a nijakým spôsobom neodzrkadľuje stanoviská Európskej únie.

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs