Reality show: vulgárna banalizácia skutočnosti

19.sep 2018

Reality show: vulgárna banalizácia skutočnosti

Je príliš ťažko hovoriť o súčasných reality show a vyhnúť sa použitiu šablónovitých kritizujúcich fráz, ktoré každodenne počuť na účet týchto populárnych televíznych relácií. Preto sa určitým frázam nevyhneme ani tentoraz. Druhou príčinou znechuteného písania o tejto téme je výrazná triviálnosť čiže bezvýznamnosť daného javu, takže zaoberanie sa ním sa všeobecne považuje za mrhanie času. Ale iritačné účinky a negatívne vplyvy niektorých reality show by nemali byť poľahky ignorované.

Dnešné reality show v Srbsku v podstate nemajú nijaký obsah. Pokým v minulých rokoch niektoré relácie tohto druhu mali aspoň aké-také herné či dobrodružné prvky (napr. Big Brother, Survivor), dnešné vysielania (pravdaže, Zadruga a Parovi) sa zameriavajú na dolovanie, podnecovanie a exploatáciu tých najnižších ľudských popudov a najhorších vlastností účastníkov. Ide o vulgárnu banalizáciu skutočnosti, ktorej protagonistami sú hlavne osoby s nízkou úrovňou všeobecnej kultúry a vzdelania, zároveň náchylné k rôznym prejavom deviantného správania. Ich primitívne dialógy a pritom arogantné a často agresívne správanie vytvárajú negatívnu energiu, ktorá podľa mienky viacerých psychológov a sociológov (ale aj kriminológov) má čoraz silnejší vplyv na spoločnosť. Odborníci totiž mienia, že najmä pri časti mladých ľudí, ktorí sledujú takéto programy, vznikajú rôzne prejavy sociopatie. Neustále a explicitné znázorňovanie ľudskej prázdnoty a mizérie v televíznych programoch určite bude mať vážne následky. Sami účastníci reality show sú tomu vari najmenej na vine. Hlavnými inšpirátormi sú predsa producenti a majitelia televíznych staníc, ktorí sú spravidla v priateľských vzťahoch s politikmi pri moci.

Boli návrhy, aby reality show v našej krajine bolo predmetom osobitného zdanenia a získané prostriedky by sa použili na podporu kultúrnych obsahov. To by niekde inde bolo možno uskutočniteľné, ale v Srbsku by určite nefungovalo. Kritériá na zdanenie určitých programov by totiž boli ovplyvnené takými politikmi, ktorí sú vlastne účastníkmi vo vytváraní spoločenskej klímy, kde reality show môže získať takú veľkú popularitu a byť predmetom mediálnych správ.

Cenzúra dokonca nikdy nedosiahla správny cieľ, lebo sa vždy zneužívala. Zo sociologicko-kultúrneho stanoviska sa kedysi mohlo povedať, že pravým spôsobom boja proti gýčovitým a brakovým obsahom je silnenie kultúrnych inštitúcií a podujatí, ktoré budú mať prevahu nad obsahmi (ne)kultúrnymi. Lenže o dnešných reality show nemožno povedať, že predstavujú gýč alebo brak. Ide o niečo omnoho drsnejšie a nebezpečnejšie. Je to určitá podoba antikultúrneho mediálneho terorizmu, sprevádzaného za podpory politikov.

Kým kultúrna podpora nám čoraz viac chabne.

Stevan Lenhart

Karikatúra: N. Petkov

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs