Recenzia: Tma (Kovačica, 20. 10. 2016)

24.okt 2016

Recenzia: Tma (Kovačica, 20. 10. 2016)

tma-plagat

Bolo až trochu konšpiračne, keď som v stredu popoludní dostál esemesky od kovačického režiséra a scenáristu Dragana Karlečíka s pozvaním, aby som prišiel na generálku KOKRAM-ovho najnovšieho divadelného predstavenia. V esemeskách písalo „Bude malá scéna, počet sedísk bude malý a obmedzený!“. Neskoršie aj „Prídi presne o 5 minút do 21h, lebo o 21h budeme musieť zavrieť dvere, potrebujeme úplnú tmu!“ Jasné bolo ihneď, že som bol veľmi intrigovaný a že som nemohol odmietnuť príležitosť pozrieť si niečo toľko pútavé.

Kolektív kreatívnych amatérov teda má nové predstavenie, druhé tohto roku. Ide o inscenáciu pod názvom Tma, autora a režiséra Dragana Karlečíka (narodený roku 1978, tento dramatik za sebou už má predstavenia I na U a O láske…, ktoré sám režíroval). Tma je pre kovačické, ale aj širšie pomery veľmi odvážna inscenácia, lebo sa zakladá na zásadách tzv. čierneho divadla.

Čierne divadlo je druh divadelnej produkcie, ktoré využíva princíp čierneho kabinetu – na zatemnenom javisku, alebo na javisku v úplnej tme, pohybujú sa herci tiež oblečený do čiernych kostýmov. Všetky rekvizity, predmety a objekty na javisku, sú ofarbené do čierna. Takto upravené javisko a herci na ňom dávajú príležitosť režisérovi, aby manipuloval so zdrojmi svetla, lebo v úplnej tme každý, aj ten najmenší prameň svetla sa pre divákov zjavuje ako veľmi vzácny a upúta pozornosť na pohyb okolo neho.

A. Francistyová

Foto: A. Francistyová

V predstavení Tma, keď sa publikum posadilo, dvere zavreli a svetlá zhasli, mali sme podmienky malého javiska a čierny kabinet. Jediným zdrojom svetla boli malé červené svietidlá pripevnené na telá hercov, tak aby osvecovali len ich tváre – teda tváre štyroch postáv. Okrem toho, videli sme len zopár efektne použitých rekvizít na javisku. V takýchto okolnostiach, samá fabula ani nebola toľko dôležitá alebo obzvlášť význačná. Tma prináša archetypálny príbeh Speváčky, ktorá  niekedy samá, niekedy spolu so svojím Mladíkom zápasí s tmou a s nedefinovanými, neosobnými, abstraktnými silami zla, ktoré jej ponúkajú pozemský raj, pod podmienkou, že bude spievať len tie piesne, ktoré jej oni povedia, aby spievala.

V predstavení sme teda videli štyri postavy – Speváčku (Andrea Karasová), Dozorcu (Ján Chrťan), Podriadenú (Darina Dudková) a Mladíka (Miroslav Sabo). Skrytý spoza opony bol zvukár Marek Chalupa, ktorý mal na starosti aj hranie na gitare. Dôležitou súčiastkou tohto predstavenia sú aj dve piesne – Osamelý stromík a Nočná mora, pre ktoré hudbu skomponoval Miroslav Sabo. Text zostavil Dragan Karlečík a odspievala Andrea Karasová.

Všetko dokopy, takáto – aspoň pre naše dedinské prostredie – revolučná inscenácia, bola pre kovačické publikum úplne nekaždodenná a veľmi zaujímavá. Po predstavení sme všetci v málopočetnom publiku boli oduševnení vysokou úrovňou, na ktorú sa KOKRAM-ova produkcia dostala a veľmi radi z faktu, že Kovačicu na Divadelnom vavríne v Báčskom Petrovci predstavuje aj jedno toľko odvážne predstavenie, akým je kovačická Tma.

JANKO TAKÁČ
JANKO TAKÁČ

Janko Takáč (1979) Narodený roku 1979 v Pančeve, žije v Kovačici. Po ukončení kovačického gymnázia, diplomoval pedagogiku na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Pracuje na Základnej škole T. G. Masaryka v Jánošíku a na Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici. Uverejňuje texty v mládežníckom časopise Vzlet (prispieva o hudbe, divadle, filme a knihách), v časopise Hlas Ľudu (v prílohe pre kultúru Obzory občas píše o knihách, divadle a o filme) ako aj v mesačníku Nový život (poviedky a eseje). Za príspevky do Vzletu získal Cenu novín Vzlet na rok 2011. Roku 2012, za príspevok do Obzorov mu ASN udelila Cenu Ondreja Krásnika. Píše aj krátku prozu, na súbehoch Nového života roku 2011 a 2015 získal III. cenu kým roku 2013 za poviedku Štráng získal I. cenu.