Veda, výskum a inovácie v prístupovom procese

25.okt 2016

Veda, výskum a inovácie v prístupovom procese

Námestník ministra Viktor Nedović a veľvyslankyňa SR v Belehrade Dagmar Repčeková

Námestník ministra Viktor Nedović a veľvyslankyňa SR v Belehrade Dagmar Repčeková

Dve významné podujatia počas dvoch dní. Pondelok sa konal v znamení konferencie Výskum a inovácie v prístupovom procese Srbska do EÚ, dnešný deň poznačila téma Veda a výskum v prístupovom procese do EÚ a v realizačnej praxi.

Na tejto druhej konferencii, prebiehajúcej v priestoroch Veľvyslanectva SR v Belehrade, sa naši a slovenskí experti upriamili hlavne na výzvy a možnosti, ktoré prinesie otváranie prístupovej kapitoly 25. Hostiteľka v mene Slovenska ako predsedajúcej krajiny EÚ veľvyslankyňa Dagmar Repčeková vyzdvihuje, že cieľom dnešného stretnutia bolo porozumieť kde sa nachádza Srbsko a ako ďalej riešiť oblasť vedy a výskumu, a samozrejme i inovácie – čo bolo témou včerajšej konferencie – na ceste európskej integrácie, ktorá je budúcnosťou Srbska.

Pracovné predsedníctvo

Pracovné predsedníctvo

– Sme partneri a skutočnosť, že sa takto voľne rozprávame svedčí veľa o našich partnerských vzťahoch, o porozumení, o podpore, ktorú máme ohľadne otvorenia kapitoly 25 a 26 do konca roku. Máme veľkú podporu predsedajúcej krajiny Slovenska, máme výbornú spoluprácu s EÚ a Európskou komisiou. Dnes sme sa rozprávali s vedeckým  spoločenstvom, vysvetľujúc predovšetkým tú spätosť výskumu a vedy s rozvojom štátu – vyzdvihuje hlavná negociátorka Taňa Miščevićová. Predtým v rámci prvého panelu ozrejmila hlavné výzvy, problémy, nároky a očakávania, týkajúce sa kapitoly 25.

Ako k udržateľnému rastu?

Ako k udržateľnému rastu?

Konferencia v podstate pozostávala z dvoch panelov. Prvého, upriameného na význam vedy a výskumov v prístupovom procese, a druhého, koncentrovaného na  európsku Dunajskú stratégiu, na spoločnú prioritnú oblasť 7, čiže na rozvoj vedomostnej spoločnosti a iné možností spolupráce.

Prof. Dr. Viktor Nedović, námestník ministra vzdelávania, uvádza, že nejde o proces nanútený inými, ale  o možnosť zveľaďovať vlastný zákonodarný, a potom aj administračný a inštitucionálny rámec.

– Paralelne s procesom rokovaní, prebieha naše čoraz hlbšie vnáranie sa do európskeho výskumného priestoru, ako aj naša čoraz intenzívnejšia účasť v širokom programe Horizont 20-20, kde Srbsko má status pridruženého členského štátu, – vraví.

Okrem prezentovania možností vedecko-výskumnej spolupráce dvoch priateľských krajín, účastníci dnešnej konferencie osobitnú pozornosť venovali i stratégiám inteligentnej špecializácie, tiež možnostiam budovania vedomostnej spoločnosti v rámci Dunajskej stratégie Európskej únie.

O. FILIP
O. FILIP

OTO FILIP (1954) Ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas pobudol v Dnevniku – Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu. V októbri 1979 začínal ako praktikant, aby sa o pár rokov stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu. V rokoch 1992 – 1993 bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu. V súčasnosti pôsobí ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam. Zároveň je redaktorom magazínovej prílohy Mozaika pri zrode ktorej v roku 1999 i stál. Kontakt:filip@hl.rs