Kultúra na stračej nôžke globalizácie a “problémový” koberec

27.okt 2016

Kultúra na stračej nôžke globalizácie a “problémový” koberec

Globalizácia sa v kontexte našej spoločnosti zväčša skloňuje v negatívnych odtieňoch, lebo tento jav je vraj zhubný pre tzv. tradičné identity a kultúry, akou je aj tá naša slovenská.

Bez pochybností možno povedať, že mnohoraké procesy prebiehajúce v rámci globalizácie kulturologicky transformujú náš svet. Kritizuje sa amerikanizácia či digitalizácia, ktoré patria k základným prvkom uvedeného procesu. Ale globalizácia sa využíva, vlastne zneužíva v oblastiach, ktoré by mali život urobiť krajším, a to v prospech „vyšších“ politických (čítaj: populistických) cieľov.

Globalizácia v materiálnych sférach

© Nikola Petkov

© Nikola Petkov

Zrejme však ide aj o osobné záujmy, lebo globalizácia prebieha aj v materiálnych sférach. Vďaka nej niektorí si rýchlejšie a účinnejšie naplnia vlastné mešce. Povedzme prostredníctvom takých populistických krokov, ako je financovanie vystúpenia hudobnej hviezdy alebo hviezdičky počas osláv Dňa Obce Beočín. Hviezdička sa zajagala na hodinku, dve, ale knižnica v Lugu zostala bez svetla. Pravdaže, metaforicky.

Pre knižnicu v Lugu, ktorá je pobočkou obecnej knižnice so zakladateľskými právami v rukách spomínanej obce, totiž prestali vyčleňovať skromnú almužnu pre lužskú knihovníčku. Áno, mesačnú almužnu vo výške necelých 4-tisíc dinárov „knihomoľka“ už nedostáva. Knihy a časť kultúry sa dostala pod zámku.

V niektorých obciach sú pod zámkou aj financie, ktoré sa vyčleňujú na divadelnú kultúru. Istá časť Kovačičanov tvrdí, že sa do kultúry neinvestuje vôbec, a tam, kde sa investuje, napríklad do domu kultúry, sa takmer nič nedeje. O tomto napovedá aj skutočnosť, že až 40-percentné divadelné obsadenie javiska tohtoročného Divadelného vavrína v Petrovci je z radov kovačických divadelníkov, ale oni prichádzajú z občianskych združení. Bez obecnej podpory…

Globalizácia sa z knižníc prelieva do divadla, a odtiaľ aj do folklóru. Tam sa totiž okrem „globalizačného“ prúdu štylizácie ľudových tancov prejavil globálny trend posúvania problémov pod koberec, ako sa to stalo aj v prípade tohtoročného porušenia pravidiel Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj… v Hložanoch.

Hlas ľudu už niekoľkokrát písal na túto tému, ale k epilógu (a očiste) ešte neprišlo. Doteraz (!) sa táto, a vôbec súvaha tohtoročného FFTT, nedostala na stôl organizačno-správnej rady tohto celomenšinového festivalu, ktorá sa od skončenia festivalu ani len nestretla. Aspoň nie pred očami verejnosti, hoci sa v HĽ, č. 31, str. 31, hovorilo o predpoklade, „že sa (schôdza, pozn. a.) uskutoční po skončení sezóny letných dovoleniek“.

Na obzore je už zimná dovolenka, ktorá buď vyrieši situáciu, alebo doslov nedopovedanej (knižnej, divadelnej, folklórnej a i.) situácie v dôsledku nízkych teplôt zamrzne. A ten náš koberec bude mať ďalší a ďalší „problémový“ kopček, do ktorého sa budeme potkýnať počas prechádzky našou kultúrou.

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs