• O nás
    • Prihlásiť sa
  • Archív vydaní
    • Knižná produkcia
  • Hľ Portal
    • Linky
  • Kontakt
utorok, 20 mája, 2025

Žiadne produkty v košíku.

  • Login
Predplatné
Hlas ľudu
  • Hlas ľudu
  • NAŠE DEDINY
    • Aradáč
    • Báčska Palanka
    • Báčsky Petrovec
    • Biele Blato
    • Binguľa
    • Boľovce
    • Erdevík
    • Hajdušica
    • Hložany
    • Jánošík
    • Kovačica
    • Kulpín
    • Kysáč
    • Laliť
    • Lug
    • Padina
    • Pivnica
    • Selenča
    • Silbaš
    • Stará Pazova
    • Slankamenské Vinohrady
    • Šíd
    • Vojlovica
  • NOVÝ SAD
  • Srbsko
    • Politika
    • Spoločnosť
    • Poľnohospodárstvo
    • Spoločnosť
    • VOĽBY 2022
    • Voľby 2023
    • VOĽBY NRNM 2022
  • REGIÓN, EURÓPA A SVET
  • Kultúra
    • FILMY
    • Hudba
    • JazykOmyly
    • Literárne interview
    • Výklad nových kníh
    • Vzdelávanie
  • Lifestyle
    • Cestujeme
    • Móda a krása
    • Rady do domácnosti
    • Recepty
    • Voľný čas
    • Zábava
    • Záhradníctvo
    • Zaujímavosti
    • Zdravie
  • Šport
  • Infoservis
  • E-stánok
  • Hlas ľudu
  • NAŠE DEDINY
    • Aradáč
    • Báčska Palanka
    • Báčsky Petrovec
    • Biele Blato
    • Binguľa
    • Boľovce
    • Erdevík
    • Hajdušica
    • Hložany
    • Jánošík
    • Kovačica
    • Kulpín
    • Kysáč
    • Laliť
    • Lug
    • Padina
    • Pivnica
    • Selenča
    • Silbaš
    • Stará Pazova
    • Slankamenské Vinohrady
    • Šíd
    • Vojlovica
  • NOVÝ SAD
  • Srbsko
    • Politika
    • Spoločnosť
    • Poľnohospodárstvo
    • Spoločnosť
    • VOĽBY 2022
    • Voľby 2023
    • VOĽBY NRNM 2022
  • REGIÓN, EURÓPA A SVET
  • Kultúra
    • FILMY
    • Hudba
    • JazykOmyly
    • Literárne interview
    • Výklad nových kníh
    • Vzdelávanie
  • Lifestyle
    • Cestujeme
    • Móda a krása
    • Rady do domácnosti
    • Recepty
    • Voľný čas
    • Zábava
    • Záhradníctvo
    • Zaujímavosti
    • Zdravie
  • Šport
  • Infoservis
  • E-stánok
Hlas ľudu

Riziko, že Srbsko získa nových „právne neviditeľných“ občanov

HLAS ĽUDU HLAS ĽUDU
06/12/2017
v Nezaradené
A A
Foto: http://mreza21.021.rs

Foto: http://mreza21.021.rs

Neznáma, čo sa stane s utečencami, ktorí sú uviaznutí na území Srbska, zvýšila riziko, že počet „právne neviditeľných“ občanov vzrastie.

Za posledné roky, Srbsko vykonalo značný krok dopredu v otázke zníženia počtu obyvateľov Srbska, ktorí nemajú absolútne žiadne práva, ani ochranu. Medzitým, tá situácia by sa mohla zmeniť v budúcnosti, v prípade, že sa nevyrieši postavenie utečencov, ktorí prišli do Srbska po otvorení balkánskej trasy.

Presný počet apatridov v Srbsku nie je známy. Údaje z UNHCR v Srbsku hovoria, že ich je momentálne 2 300. Od roku 2009 sa viac ako 20 000 osobám podarilo zapísať sa do knihy narodených, a tak sebe umožnili získať aj ostatné doklady, ktoré sú im nevyhnutné.

Neznámy je aj presný počet utečencov v Srbsku, ale odhaduje sa, že ich je asi 4 000. Práve v polovici októbra Rada Európy varovala, že je v Srbsku niekoľko tisíc utečencov s nevyriešeným právnym postavením, poukazujúc, že je nevyhnutná stratégia, ktorá by vyriešila právne postavenie týchto ľudí.

Z UNHCR hovoria pre 021.rs, že je veľmi znepokojujúce to, že sa apatridita  prenáša z generácie na generáciu a preto je veľmi ťažko, aby sa deti, ktorých rodičia sú „neviditeľní“ stali „viditeľné“.

„Môžeme povedať, že utečenecká kríza priviedla k riziku z apatridity detí cudzincov, ktoré sú narodené vo vyhnanstve, ktorých údaj o narodení nie je včasne evidovaný v knihe narodených. Dôvodom tohto je najčastejšie situácia, v ktorej rodičia nemajú osobné doklady, čiže dôkaz o svojom občianstve. Veľký počet osôb, ktoré tranzitovali cez Srbsko počas „utečeneckej krízy“, ako aj tých, ktoré sú momentálne v Srbsku, nevlastnia platné osobné doklady. Príslušné orgány v Srbsku v takejto situácii vo veľkej miere konali veľmi flexibilne a umožnili zápis detí narodených na území Srbska do matrík, tesne po narodení v zdravotných ustanovizniach v Srbsku, aj keď ich rodičia nevlastnili doklady, ktoré sú na to nevyhnutné, po čom matrikári týmto deťom vydali rodné listy (domáci a medzinárodný formulár). Týmto spôsobom je urobený prvý krok. Medzitým, aby tieto deti vlastnili dôkaz o občianstve, je nevyhnutné, aby veľvyslanectvá/konzuláty krajín, ktorých sú rodičia občanmi, vykonali zápis ich občianstva. Je veľmi problematické očakávať, že sa osoby, ktoré zo svojich pôvodných krajín unikli v dôsledku prenasledovania, obrátia na veľvyslanectvá svojich štátov so žiadosťou o zápis občianstva“, vysvetľujú v UNHCR paradoxnú situáciu, v akej sa nachádzajú utečenci.

Apatriditou v Srbsku sú najviac postihnutí Rómovia a zvlášť tí, ktorí sú vysťahovaní z Kosova a Metóchie. Kvôli marginalizácii a hlbokej chudobe, oni nemajú nevyhnutné vedomosti alebo sa necítia schopnými pokúsiť sa získať doklady a dosiahnuť ekonomické, kultúrne, sociálne, ale aj politické práva, ktoré im patria. Tým, ktorí sa s takými situáciami stretávajú, pomáha mimovládna organizácia Praxis. Koordinátor v tejto organizácii Milan Radojev pre 021.rs hovorí, že o tých, ktorí nemajú žiadne doklady, nikto nevie ani že existujú.

„Vlastnenie osobných dokladov je predpokladom užívania všetkých práv a takto, vy nemáte ani zdravotnú ani sociálnu ochranu. Môžete dostať pohotovú zdravotnú starostlivosť, ale ak potom ochoriete, vy nie ste súrny prípad. Nemôžete mať riadnu prácu, ale ani sa prihlásiť na úrad práce. Nemôžete nadobúdať majetok, sobášiť sa, ani byť uznaný ako rodič. Týmto sú najviac postihnuté deti, ktoré sa veľmi ťažko môžu zapísať do základnej školy a na strednú nemajú žiadnu šancu“, rozpráva Radojev.

Aj on, ako aj UNHCR, poukazuje na to, že je veľkým problémom, že „právna neviditeľnosť“ prakticky funguje podľa princípu dedenia.

„Mali sme prípad, že tri generácie nemajú žiadne práva, lebo stará mama nemala osobné doklady. Potom, jej deti sa nemohli zapísať do matriky narodených a tak tie deti si nemohli zapísať svoje deti a nakoniec sú desiatky osôb v jednej rodine postihnuté tým problémom. V takom prípade určite najviac trpia deti, ale v ranom detstve oni ani nevedia, čo sú to doklady. Dôležitosť všetkého si uvedomia, iba keď trochu vyrastú, keď vrazia hlavou do múra, lebo nemôžu nič robiť, liečiť sa, zamestnať. Vtedy si uvedomujú, že sú právne neviditeľní“, dodáva náš spolubesedník.

Pred piatimi rokmi Srbsko podpísalo dohodu o porozumení, ktorá prispela, aby sa počet „neviditeľných“, ktorých sa vtedy odhadoval na 30 000 osôb, znížil na 2 300. Súdna procedúra sa značne zlepšila, ale ešte stále neexistuje systémové riešenie pre tento problém. Keďže riešenia niet, tým je Ústava porušená, kde sa uvádza, že každý má právo na právnu subjektivitu. Z UNHCR hovoria, že sa Srbsko stalo príkladom v regióne, z hľadiska spôsobu riešenia problémov zápisu do matrík, ale že sa príbeh tu nekončí.

„Ešte stále existuje veľmi dôležitý problém, ktorý je nutne riešiť, aby nedošlo k vzniku nových apatridov. V Srbsku neexistuje možnosť, aby sa narodenie dieťaťa, ktorého matka je „právne neviditeľná“ zapíše do matriky narodených, ihneď po narodení, ako aj aby sa mu potvrdilo občianstvo. Zápis dieťaťa závisí od predchádzajúceho zápisu matky, ako aj od jej získavania všetkých základných osobných dokladov, čo vedie k situácii, že sa aj dnes v Srbsku rodia „právne neviditeľné“ deti, ktorých právna subjektivita závisí od osobného postavenia rodičov. Pripomíname, že v súlade s Dohodou o právach dieťaťa, ktorú Srbsko podpísalo, existuje záväzok, aby sa každému dieťaťu ihneď po narodení umožnil zápis faktu narodenia, určilo meno a umožnilo získavanie občianstva, nezávisle od postavenia rodičov“, uzavierajú v UNHCR pre 021.rs.

Jedna z vecí, ktorá sťažuje zníženie počtu „neviditeľných“ je aj nedôvera v inštitúcie alebo zlé skúsenosti, keď sa sami pokúšali získať svoje práva. Radojev hovorí, že doteraz nemali prípad, že by niekto nechcel dostať doklady a získať svoje práva.

Zoran Strika

Tento text vznikol v rámci projektu Sieť 21 financovaného EÚ. Ich obsah je zodpovednosťou Rádia 021 a v žiadnom zmysle neodzrkadľuje stanoviská Európskej únie.

ADVERTISEMENT
Previous Post

Žiacke Vianočné pohľadnice v SVD

Next Post

K 150. výročiu narodenia Adely Greisingerovej (1867 – 1940)

Súvisiace príspevky

Foto: z archívu A. Žolnajovej-Barcovej
Nezaradené

Košice uhostili výstavu venovanú Zuzane Chalupovej

A. ČÍŽIKOVÁ
17/03/2025

Vo štvrtok 13. marca bola v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach slávnostne otvorená výstava venovaná storočnici narodenia Zuzany Chalupovej. Výstava potrvá do 25. marca. Podujatie bolo zorganizované na základe podpísaného memoranda o...

Čítaj viacDetails
Foto: Pixabay
Nezaradené

Historický kalendár – 23. novembra

HLAS ĽUDU
23/11/2024

1855 – narodil sa spisovateľ Stevan Sremac, člen Srbskej kráľovskej akadémie, jeden z najvýraznejších realistov srbskej literatúry. Písal vtipné príbehy prevažne z provinčného života, v ktorých opisoval povahu a špecifické typy ľudí, často...

Čítaj viacDetails
Foto: A. Ótos
Nezaradené

Pravidelné stretnutie predsedu Juhásza a predsedníčky Gojkovićovej

J. PÁNIKOVÁ
08/11/2024

V Zhromaždení AP Vojvodiny sa dnes uskutočnilo pravidelné pracovné stretnutie predsedu Zhromaždenia AP Vojvodiny Bálinta Juhásza a predsedníčky Pokrajinskej vlády Maje Gojkovićovej. Jednou z tém stretnutia bola aj veľká tragédia z minulého týždňa....

Čítaj viacDetails
Foto: András Ótos
Nezaradené

Maďarsko bude partnerskou krajinou Medzinárodného veľtrhu cestovného ruchu

J. PÁNIKOVÁ
15/10/2024

Partnerskou krajinou 55. Medzinárodného veľtrhu cestovného ruchu bude Maďarsko. Zmluvu o partnerstve dnes podpísali generálny riaditeľ Novosadského veľtrhu Nikola Lovrić a zástupkyňa generálneho riaditeľa Maďarskej agentúry na podporu exportu (HEPA) Andrea Nestorová. Veľtrh...

Čítaj viacDetails
Next Post

K 150. výročiu narodenia Adely Greisingerovej (1867 – 1940)

Srbsko zatiaľ na prvom mieste!

Zabudnutý slovenský národ vo Vojvodine

Dedina kovaná v čase v Starej Pazove

No Result
View All Result
NOVÝ SAD POČASIE
ADVERTISEMENT

Kategórie

ADVERTISEMENT
  • Prepínač jazykov
  • Archív
  • Fotogaléria
  • Kalendár udalostí
Informačno-politický týždenník | Informativno-politički nedeljnik

© 2021 COPYRIGHT HLAS ĽUDU. ALL RIGHTS RESERVED.
Izrada web sajtova CIFRA MEDIA.

Welcome Back!

Login to your account below

Forgotten Password?

Retrieve your password

Please enter your username or email address to reset your password.

Log In

Add New Playlist

  • Login
  • Cart
No Result
View All Result
  • Hlas ľudu
  • NAŠE DEDINY
    • Aradáč
    • Báčska Palanka
    • Báčsky Petrovec
    • Biele Blato
    • Binguľa
    • Boľovce
    • Erdevík
    • Hajdušica
    • Hložany
    • Jánošík
    • Kovačica
    • Kulpín
    • Kysáč
    • Laliť
    • Lug
    • Padina
    • Pivnica
    • Selenča
    • Silbaš
    • Stará Pazova
    • Slankamenské Vinohrady
    • Šíd
    • Vojlovica
  • NOVÝ SAD
  • Srbsko
    • Politika
    • Spoločnosť
    • Poľnohospodárstvo
    • Spoločnosť
    • VOĽBY 2022
    • Voľby 2023
    • VOĽBY NRNM 2022
  • REGIÓN, EURÓPA A SVET
  • Kultúra
    • FILMY
    • Hudba
    • JazykOmyly
    • Literárne interview
    • Výklad nových kníh
    • Vzdelávanie
  • Lifestyle
    • Cestujeme
    • Móda a krása
    • Rady do domácnosti
    • Recepty
    • Voľný čas
    • Zábava
    • Záhradníctvo
    • Zaujímavosti
    • Zdravie
  • Šport
  • Infoservis
  • E-stánok

© 2021 COPYRIGHT HLAS ĽUDU. ALL RIGHTS RESERVED.
Izrada web sajtova CIFRA MEDIA.

Na zlepšenie našich služieb používame cookies. O ich používaní a možnostiach nastavenia sa môžete informovať bližšie tu - Zásady ochrany osobných údajov.