Rozum je jediný dar

7.nov 2019

Rozum je jediný dar

Rýchlosť života v 21. storočí, zhoda nepriaznivých okolností, zhon za peniazmi, a najmä permanentné pozeranie sa do cudzieho dvora, rozoberanie toho druhého – ako? Prečo práve tak a nie onak?! – zdá sa výrazne ovplyvňuje naše životy, zdeformovalo ľudí. Vieme, že naposledy sa mnohí stretávame s neočakávaným, ba priam čudným správaním v rámci našej rodiny, príbuzných, priateľov, nášho kolektívu, okolia. 

Preto pri výchove detí sa treba dopracovať k tomu ľudskému, aby vedeli rešpektovať iných (však netreba ich trestať, keď niečo nechápu). Naučme ich zaklopať, než otvoria dvere. Pri  vstupe do miestnosti naučme ich pozdraviť. Keď niečo chcú, tak aby poprosili. Keď to dosiahnu, tak nech poďakujú. Keď im starší (alebo nadriadený) poradí, alebo rozhodne inak, tak nech si o všetkom pouvažujú a nech sa postavia do funkcie nadriadeného.

Ak pochybíme, existuje šanca obojstranne napraviť veci a dať na správnu mieru?

Áno, takmer vždy.

Netreba, aby sme mali problém povedať „Prepáč, počkaj chvíľku.“ alebo „Musel som to preto a preto…“  alebo „Musím prejsť, potrebujem to, preto a preto…“

Ale čo je najdôležitejšie, vychovávajme ich tak, aby sa voči ľuďom správali presne tak, ako by sme chceli, aby zaobchádzali iní s nami… A to sa nazýva rešpekt.

Snažme sa to odovzdať svojím deťom. Lenže, obávam sa, dnešné deti môžu všetko a nemusia nič. Pracovitosť, presnosť a zodpovednosť a úctu treba vštepovať od malička.

Krásne vyznanie láskavého človeka. Áno, rešpekt to je to správe slovo. Úcta voči tým, ktorí vychovávajú takého budúceho, rozumného človeka.

Na zamyslenie je fakt dobre pozrieť si aj do svojho vnútra, lebo podľa toho  ľudového príslovia: „Dve čarovné slová znám a pri srdci ich nosím. Jedno je ďakujem a to druhé prosím.“ Vtedy je šanca, aby sme napravili pokazené.

Keď nie tak, každý z nás je zodpovedný za svoje postupy.

Jedno je isté: rozum je jediný dar, ktorý príroda rozdelila spravodlivo, pretože nikto sa nesťažuje, že ho má málo.

M. BENKA
M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň.   Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.