Septorióza pšenice

OCHRANA RASTLÍN

Septorióza je hubovité ochorenie, ktoré spôsobujú patogény Mycosphaerella graminicola (anamorfa Septoria nodorum) a Mycosphaerella graminicola (anamorfa Septoria tritici). Hoci sa toto ochorenie v nedávnej minulosti (pred 10 – 15 rokmi) vyskytovalo prevažne v chladnejších a humídnejších oblastiach, v súčasnosti boli vyššie hospodárske straty zaznamenané aj v miernom pásme.

Septorióza je závažné ochorenie obilnín rozšírené na celom svete. Napáda najmä pšenicu, menej raž a rôzne druhy tráv. Napadnutie sa prejavuje žltými až hnedými škvrnami na listoch, ktoré pri silnom výskyte spôsobujú predčasné odumieranie rastlín. Pri silnom napadnutí pred dozrievaním sa zrná na infikovaných rastlinách tvoria menšie, bývajú zošúverené a scvrknuté s nižšou hmotnosťou a s prítomnosťou hýf patogéna (najmä S. nodorum). Pri kalamitnom výskyte choroby môžu straty na úrodách dosahovať až 30 %.

SYMPTÓMY

Symptómy na rastlinách sa môžu objavovať vo všetkých vývojových fázach a na všetkých nadzemných častiach rastliny. Už pri vzchádzaní rastlín môže zapríčiňovať deformácie klíčkov a na klíčnych listoch rastlín môžeme pozorovať hnedé nekrotické škvrny. Typické príznaky sa objavujú na najstarších listoch, v niektorých rokoch už na jeseň, ale hlavne pred začiatkom jari a na jar.

Primárnym príznakom sú široko oválne, sýto zelené, „olejové“ škvrny, ktoré sa rozširujú. Postupne sa stávajú nepravidelnými. Na škvrnách sa tvoria pyknidy, ktoré sú viditeľné ako drobné čierno-hnedé bodky. Napadnuté listy obyčajne odumierajú. V neskorších fenofázach sa na listoch objavujú žlté, pozdĺžne rýchlo zasychajúce škvrny, ktoré často splývajú. Aj v tomto prípade sa na nich tvorí množstvo plodničiek huby.

Rozdiel medzi septoriózou pšenice a septoriózou plevovou spočíva v napadnutí jednotlivých častí pšenice. Pri septorióze pšenice sú napadnuté iba listy. Septorióza plevová prechádza aj do klasu, na plevy, prípadne na pošvy listov a ojedinele aj na stonky. Ďalším rozdielom je vyššia tvorba pykníd druhu Septoria nodorum v porovnaní so Septoria tritici. Na jednoznačné rozlíšenie konkrétneho patogénu je nutné mikroskopické hodnotenie, ktoré je založené na rozdielnej morfológii spór oboch húb.

Napadnuté osivo je významným a základným zdrojom infekcie. Huba prežíva na rastlinných zvyškoch (listoch) alebo na výdrve. Pyknospóry si v pyknidách udržia životaschopnosť aj 2 roky. Infekčný potenciál patogénu zvyšuje časté pestovanie pšenice a obilnín, používanie bezorbových technológií a nedokonalé zaoranie strniska.

Pre vznik infekcie je dôležité aspoň 6-hodinové ovlhčenie rastlín počas 6 – 12 hodín. Väčší výskyt sa dá očakávať v prípade miernej zimy s dostatkom vlahy. Suché počasie zastavuje rozvoj choroby a vzniknuté infekcie sa rozširujú iba pomaly.

K najčastejším infekciám dochádza pri častých dažďoch a miernych teplotách na jar, prípadne v lete a na jeseň. S. tritici vyžaduje nižšie teploty 15 – 20 °C a S. nodorum naopak preferuje vyššie teploty (20 – 27 °C).

OCHRANA

Medzi preventívne opatrenia môžeme zaradiť dodržiavanie správneho osevného postupu, čo znamená nepestovať pšenicu po pšenici, triticale, raži alebo jačmeni v dôsledku zvyšovania infekčného potenciálu. Podobne sa na rizikových lokalitách neodporúčajú minimalizačné technológie.

Z agronomických opatrení sa odporúča optimálna hustota porastu a vyvážené hnojenie, nakoľko sa septorióza rozširuje najmä v prehustených porastoch.

Medzi hlavné ochranné opatrenia patrí výsev uznaného, moreného osiva systémovými moridlami (napr. Vitavax 2000, Raxil 515 FS a pod.) a fungicídny postrek (proti septorióze je na Slovensku zaregistrovaných viacero prípravkov).

Ing. Jana Bíliková

Ing. Ján Tancik, PhD.

Katedra ochrany rastlín

SPU Nitra