Škola v Hajdušici zostane samostatná

15.mar 2019

Škola v Hajdušici zostane samostatná

Aj keď sa na rokovací program dostali ako doplnky, rozhodnutia o sieti základných škôl a predškolských ustanovizní boli ústrednou témou 26. zasadnutia Zhromaždenia obce Plandište v piatok 15. marca.

Zaradenie týchto dvoch bodov po súrnom konaní, čiže na samom zasadnutí, predseda Zhromaždenia Endre Szabo zdôvodnil čakaním na súhlas národnostných rád maďarskej a rumunskej národnostnej menšiny, vzhľadom na to, že výučba v tejto obci prebieha aj v rumunskom a maďarskom jazyku.

Zo zasadnutia Obecného Zhromaždenia v Plandišti

Podľa tohto rozhodnutia aj do budúcna na území obce budú pôsobiť tri základné školy – Dositeja Obradovića v Plandišti, J. S. Popovića vo Veľkej Grede a J. J. Zmaja v Hajdušici. Počas príprav návrhu v obehu bola aj možnosť, že škola v Hajdušici bude pripojená škole v susednej Veľkej Grede, ktorá je čo do počtu žiakov, a aj priestorovo, trochu väčšia.

V konečnom prevládla mienka, že treba zachovať všetky tri školy, v čom zavážilo niekoľko dôvodov. Po prvé je to heterogénne národnostné zloženie občanov Hajdušice a tým aj žiakov v škole. Vyzdvihnuté je, že škola v Hajdušici pretrváva už 209 rokov (narok oslávi úctyhodné jubileum 210 rokov od založenia, poznámka vlh), že najprv bola iba slovenská, neskoršie slovenská a nemecká, po druhej svetovej vojne slovensko-srbská. Dnes sa na tejto škole vyučuje po srbsky a slovenčina sa vyučuje ako materinský jazyk s prvkami národnej kultúry.

Základná škola J. J. Zmaja aj do budúcna bude samostatná a narok oslávi úctyhodné jubileum 210 rokov založenia

Okrem toho v podobnej forme sa vyučujú aj maďarský a macedónsky jazyk. Všetko to zavážilo, aby škola v Hajdušici aj naďalej zostala samostatná, lebo ako sa uvádza v elaboráte zlúčenie dvoch škôl by sa negatívne odzrkadlilo na menšinové národy v tejto dedine. Autori elaborátu mali na zreteli aj aktuálne migračné procesy na Slovensko a v súvislosti s tým odhadli, že v prípade zániku školy by na Slovensko začali odchádzať celé rodiny s deťmi a dedina by postupne začala zanikať.

Konečne zavážilo aj to, že škola v Hajdušici jediná v obci má certifikát na vzdelávanie dospelých. V tejto chvíli majú zapísaných 48 frekventantov, hlavne príslušníkov rómskej populácie, čo sa vtesnáva do procesu inklúzie Rómov. Inak v tejto chvíli škola v Hajdušici spolu s vysunutým oddelením v dedine Stari Lec má 83 žiakov, ktorí sú rozvrhnutí do 9 oddelení, medzi ktorými je aj jedno špeciálne oddelenie, v ktorom sú štyria žiaci. Skôr než sa stane platné na toto rozhodnutie súhlas musí dať aj Vlada autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

Hajdušickí žiaci v programe z príležitosti vlaňajšieho dňa školy

Nuž a keď ide o predškolské ustanovizne rozhodnuté je, že v obci ako aj doteraz bude pracovať iba jedna predškolská ustanovizeň Srećno detinjstvo so sídlom v Plandišti a s ôsmimi vysunutými oddeleniami, ktoré budú pracovať v priestoroch troch základných škôl a v jednom súkromnom objekte v dedine Barice.

Od ostatných tém na dnešnom zasadnutí schválili program používania prostriedkov z úhrady pre exploatáciu minerálnych surovín, čiže ropy a plynu. Spolu s prostriedkami prenesenými z minulého roku z tohto zdroja sa očakávajú 4 milióny dinárov, ktoré budú strovené na sanáciu čističky odpadových vôd v Plandišti, úpravu kanálovej siete na odvodňovanie a na výstavbu zóny priamej sanitárnej ochrany prameňov pitnej vody. Okrem tohto vynesené je aj viacero rozhodnutí formálno-právneho rázu.

 

 

V. HUDEC
V. HUDEC

VLADIMÍR HUDEC (1957) S Hlasom ľudu začal spolupracovať roku 1979. Prvý príspevok zverejnil v mládežníckom časopise Vzlet. V Hlase ľudu sa zamestnal roku 1988 ako novinár – dopisovateľ a na tom pracovnom mieste zotrváva aj v súčasnosti. Pravidelne sleduje a píše o udalostiach a živote v rodnej Hajdušici, ako aj o spoločensko-politickom a hospodárskom živote v obci Plandište. V sledovaní života v banátskych slovenských osadách sa zameriava na podmienky žitia, čiže komunálnu problematiku, ale sleduje aj (poľno) hospodársky, kultúrny, cirkevný, športový a vôbec spoločenský život. Kontakt: hudec@hl.rs