Školské „radovánky” opäť na obzore

Začiatok školského roka spravidla poznačia tak trochu smutné tváre žiačikov a škôlkarov. Tradične však nespokojnosť prejavujú aj osvetoví pracovníci, ktorí aj tentoraz na koniec septembra zahlasujú štrajk upozornenia.

Dôvodov na nespokojnosť je veľa. Medzi nimi aj ten, že za posledné tri roky osvetoví pracovníci mali počas leta peňaženky chudšie ako inokedy. Nezákonne. Vinníkom je rezortné ministerstvo, ktoré počas niekoľkých liet z platu zamestnancov na školách zobralo, akožto chybou, 3 500 až 5 500 dinárov na mesačnej úrovni. Začiatkom tohto týždňa nový minister školstva Mladen Šarčević sľúbil, že peniaze v septembri osvetárom vrátia. Sľuby sa sľubujú, osvetoví pracovníci štrajk chystajú. Ak im peňaženky nezhrubnú. Počkajme si však na koniec septembra.

V oblasti vzdelávania je zhon aj v súvislosti s poskytovaním informácií o nadbytku pracovnej sily v školách, ku ktorému prichádza v dôsledku negatívnych demografických pohybov v našej krajine. Nevie sa, čo sa udeje s tzv. technickým zvyškom, ani aký je celkový počet nadbytočných, keďže v hre sú aj bežné odchody do dôchodkov. Z ministerstva prichádzajú informácie, ktorým celkom nerozumejú ani osvetoví pracovníci, a kdežeby boli jasné iným.

Na sklonku letných prázdnin sa v médiách veľa hovorilo aj o nákupe učebníc a učebných pomôcok, ktoré vždy maximálne finančne a psychicky vyťažia. Kalkuluje sa, že jedna žiacka taška a všetko, čo do nej patrí, z rodičovskej pokladnice vyrazí okolo 16-tisíc dinárov. Ak máme na zreteli, že mnohí rodičia majú mesačné príjmy v hodnote 20- – 25-tisíc dinárov, vieme si predstaviť, o aký silný útok na rodinný rozpočet tu ide. Kiežby šlo len o tie peniaze. Nik nespomína nové topánky a tepláky – veď deti rastú!

Deti rastú, ale aj tak nevládzu nosiť ťažké školské tašky na pleciach. Veď žiaci niektorých škôl pre jeden predmet musia nosiť viac kníh a v iných, paradoxne, menej. Ako priniesol spomínaný srbský denník v jednom z augustových čísel, v niektorých školách žiaci prváci budú musieť nosiť  až štyri alebo päť kníh, a to len pre hodiny srbčiny, kým žiaci v iných školách sa rovnaký predmet budú učiť iba z dvoch kníh. Ale: veď žijeme v Srbsku, u nás je všetko možné.

Už roky sa hovorí o reforme školstva v Srbsku. Reforma? Či forma? Zdá sa, že je to len rétorická forma, ktorá, žiaľ, nedostáva svoju praktickú realizáciu. Ani epilóg. Ten veru  nepoznajú štrajky učiteľov, lebo ich nik z kompetentných nepočúva…

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Karikatúra  © Nikola Petkov je s autorovým súhlasom jazykovo apretovaná.