Rozhlasové termíny, schémy a dilemy

2.sep 2016

Rozhlasové termíny, schémy a dilemy

Účastníkov privítal Ján Širka

Účastníkov privítal Ján Širka

Ak  človek zvonku čo len letmo nazrie do najnovších dianí súvisiacich s možnými zmenami rozhlasových programových schém novosadského rádia, vrátane Rubriky programov v slovenskej reči,  ťažko sa zbaví dojmu, že sa to zlaďovanie rôznych záujmov rôznych menšín podobá pokusom vypočítať kvadratúru kruhu.

Ďalším kolom nedávno prezentovanej informácie o neadekvátnych pokusoch zmeniť programovú schému tretej siete, ako aj o krátení jednotlivých slovenských programov, bolo dnešné zasadnutie slovenskej rozhlasovej redakcie. Okrem jej členov, zúčastnili sa i členovia rozhlasového vedenia, prvé osobnosti NRSNM a MS v Srbsku, predstavitelia syndikátu, vedúci viacerých iných menšinových redakcií…

Po príhovore zodpovedného redaktora Rubriky programov v slovenskej reči Jána Širku, ktorý sa zmienil o tom, čo redakciu tlačí, slová sa ujal József Klemm, zástupca riaditeľa poverený informačno-politickým programom. V mene vedenia hovoril o okolnostiach, podnetoch, možnostiach a kritériách, ktorými sa riadili pri zmenách schémy, označujúc, že tie súvisia aj s prístupovou kapitolou 23 a vybudovaním mediálnej siete podunajských krajín. Navrhnuté riešenia označil za dočasné, núkajúc ako východisko urýchlenie rozhlasovej digitalizácie, ktorej termín je rok 2019. Po jeho vyše polhodinovom prejave ako aj počas následnej hodinovej diskusie na povrch vyplávali mnohé problémy súvisiace s podmienkami rozhlasovej práce, (ne)zamestnávaním mladých kádrov, plánmi a perspektívami do budúcnosti.

Z dnešného zasadnutia redakcie

Z dnešného zasadnutia redakcie

Na konto programovej schémy, ktorá by mala platiť od 3. októbra, Katarína Pucovská kvitovala, že sa slovenskej redakcii už dlhšie obmedzujú práva a že jedným zo spôsobov ako problém preklenúť, je využívanie alteratnatívnych zdrojov informovania, ako je napr. internet. Rastislav Zorňan sa zasadil za to, aby sa tradičným  menšinám nechali doterajšie termíny, na ktoré si poslucháči už dávnejšie zvykli a aby sa zmeny v prvom rade uplatňovali pri vysielaniach pre novšie menšiny. Keďže sa v rozprave začali skloňovať aj slová ako sú protest, štrajk a iné, Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MS v Srbsku, sa zasadila za upokojenie situácie, keďže by politizácia tejto mediálnej otázky mala neblahé následky pre všetkých. Taktiež za preskúmanie možností ako niektoré programy vtesnať na prvý kanál,  kde sa vysiela po srbsky, prípadne na druhý, kde sa vysiela po maďarsky. V rozprave sa zúčastnil aj Petar Nikolić v mene rómskej redakcie, ktorý – keďže rozhlas vždy bol miestom dialógu – navrhol, aby sa Rómovia obišli bez plánovanej vysielacej polhodinky.

Najdlhšie rozprával Jozsef Klemm

Najdlhšie rozprával Jozsef Klemm

Summa-summarum, záverom je, aby sa námietky slovenskej redakcie v písomnej podobe posunuli vedeniu informatívno-politického programu, stadiaľ ďalej programovému riaditeľovi. Cesta, ak ide o možné presúvanie programov na 1. a 2. kanál, vedie cez zmeny Štatútu, v prípade samotnej programovej schémy cez zmeny príslušných pravidiel. Rozprávalo sa veľa, dosiahlo málo, no najviac tešia dve novinky: že sa počet zamestnancov o čosi zvýši – na 17 vykonávateľov – a vyrovná s inými menšinovými redakciami a po druhé, že by sa v októbri redakcia mala zbaviť toho kostrbatého a neprimeraného názvu Rubrika programov v slovenskej reči. Bude z nej zase to, čo bola vždy: Redakcia programov v slovenskej reči. Bol na to zvrchovaný čas.

Oto Filip

O. FILIP
O. FILIP

OTO FILIP (1954) Ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas pobudol v Dnevniku – Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu. V októbri 1979 začínal ako praktikant, aby sa o pár rokov stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu. V rokoch 1992 – 1993 bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu. V súčasnosti pôsobí ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam. Zároveň je redaktorom magazínovej prílohy Mozaika pri zrode ktorej v roku 1999 i stál. Kontakt:filip@hl.rs