Sladký deň v Bielom Blate

8.okt 2018

Sladký deň v Bielom Blate

Tohtoročný, jedenásty v poradí Sladký deň v Bielom Blate, ktorý odznel, v teraz už tradičnom termíne, v prvú októbrovú nedeľu, čiže 7. októbra bol masovejší než obvykle. Svoje sladké pochúťky vystavili členky až 24 združení zo všetkých kútov Vojvodiny – Starej Pazovy, Rumenky, Kysáča, Vojlovice, Hajdušice, Hložian, Pančeva, Dobanoviec, Nového Bečeja, Botoša, Hajdušice, Aradáča, Bieleho Blata … Na úvod prítomných pozdravila predsedníčka Klubu Bieloblatských žien Anuška Simonová a predseda bieloblatského Miestneho spoločenstva a v mene Asociácie slovenských spolkov žien sa prihovorila aj predsedníčka Viera Miškovicová, po čom slovenské a maďarské ľudové tance zatancovali žiaci Základnej školy Bratstva a jednoty z Bieleho Blata.

Porota to skutočne nemala ľahké

Základným poslaním podujatia je prezentácia starobylých koláčov z receptárov starých mám. Svojou ponukou tohtoročné podujatie, masovejšie než obvykle, toto poslanie splnilo. Z vkusne upravených stánkov ručnými prácami, plodmi jesene a inými ozdobami návštevníkov lákali najrozličnejšie druhy tradičných koláčikov slovenskej, maďarskej, srbskej, rumunskej… kuchyne, ale aj tie trochu modernejšie. Nevystali ani torty, a iné sladkosti, ktoré sa chystajú v domácnostiach na týchto vojvodinských krážoch – lekváre, kompóty, sušené ovocie, med, orechy, šťavy, ale aj pálenka a rôzne likéry, dokonca aj sviňská masť… Všetko to výrobcovia ponúkli na predaj a tak prispeli buď do spolkovej pokladnice, alebo do vlastného vrecka.

Víťazné koláčiky

Porota, ktorá v nepozmenenom zložení István Pozsár, Jarmila Hromčíková, Mária Cherťanová, Milena Godová a Smilja Nedeljkovová pracovala už 11. rok, pozornosť najprv upriamila na upravenosť stánkov a potom aj na koláčiky, ktoré účastníci ponúkli na hodnotenie. Nemali to ľahké, ani v jednom, a ani v druhom prípade. Tak ako je to už zvykom, väčšina spolkov si dala fantázii na vôľu a vskutku vkusne upravili svoje stánky. Iné zasa prišli so základným zámerom predať svoje výrobky a stánok upravili iba toľko koľko bolo nevyhnutné. Porota si však pozorne všímala každý stánok a tretiu cenu udelila tomu, ktorý upravili členky spolku pazovských žien. Druhú cenu získal Klub žien z Ečky a svoj stánok podľa mienky poroty najkrajšie upravili klub žien z Mužlji.

Tohtoroční víťazi na Sladkom dni (s pohármi v ruke) s členmi poroty a predsedniíčkou Anuškou Simonovou (tretia y ľava)

Aj keď ide o súťaž o najkvalitnejší koláč, komisia mala poznámku, že jednotlivé spolky na ocenenie ponúkli aj torty, lebo toto nie je tortiáda, ale promócia drobných tradičných koláčikov. Členom poroty najviac učarila štrúdľa so svetojánskym chlebíkom, ktorý vyhotovila Aranka Bačiová z Rumenky. Druhé miesto obsadil tekvicový koláč z kuchyne Erzebet Gera z Mužlje a tretie jej spoluobčanke Ester Oláchovej za medový koláč.

Stánok žien z Mužlje najvkusnejšie upravený

„Dostali sme na hodnotenie niekoľko desiatok druhov koláčikov rozličnej kvality. Prevažne to boli tie tradičné starobylé koláče, ale sa znovu začali zjavovať aj tie tzv. moderné, a mali sme aj niekoľko tort. Ani tórty a ani tie moderné koláče sme nehodnotili. Uprednosťujeme koláče podľa starodávnych receptov. Pri tom sa snažíme aby sme neudeľovali každý rok cenu rovnakému koláču, aby sa nestalo, že každý rok vyhrajú npr. herovky, lebo by to mohlo za následok mať, že ženy začnú donášať iba herovky, presvedčené že vyhrajú. Na ten spôsob vlastne podnecujeme ženy, aby sa snažili piecť rôzne druhy koláčov a aby pátrali po starých receptoch a tak ich zachovali od zabudnutia. V hodnotení pravdaže prihliadame predovšetkým na chuť koláča, ale aj na výhľad. Okrem toho, že je chutný koláč, musí byť aj pekný, dokonca aj pekne odkrojený. Nemôže napríklad byť jedna kôra hrubšia druhá tenšia, alebo aby plnka tiekla a tomu podobné. Vcelku nie je vonkoncom jednoducho spomedzi toľkých koláčov vybrať tie najlepšie,“ povedala nám po vyhlásení víťazov členka poroty Jarmila Hromčíková.

V. HUDEC
V. HUDEC

VLADIMÍR HUDEC (1957) S Hlasom ľudu začal spolupracovať roku 1979. Prvý príspevok zverejnil v mládežníckom časopise Vzlet. V Hlase ľudu sa zamestnal roku 1988 ako novinár – dopisovateľ a na tom pracovnom mieste zotrváva aj v súčasnosti. Pravidelne sleduje a píše o udalostiach a živote v rodnej Hajdušici, ako aj o spoločensko-politickom a hospodárskom živote v obci Plandište. V sledovaní života v banátskych slovenských osadách sa zameriava na podmienky žitia, čiže komunálnu problematiku, ale sleduje aj (poľno) hospodársky, kultúrny, cirkevný, športový a vôbec spoločenský život. Kontakt: hudec@hl.rs