Slovenský jazyk na policajných úradoch
Srbská legislatíva upravujúca menšinové práva sa nachádza na relatívne vysokej priečke. Je totiž, ako často vyzdvihujú politici a znalci právnych pomerov, nadštandardná aj v európskych rámcoch.
Platí to aj v oblasti úradného používania jazyka a písma, ktorú upravuje aj príslušný zákon. V ňom sa syntagmou úradné používanie jazyka národnostných menšín okrem iného rozumie používanie jazyka národnostnej menšiny v komunikácii orgánov s verejnými právomocami s občanmi. Medzi také zaraďujeme aj policajné stanice.
Prax je niekedy zrkadlom predpisov, inokedy iba jeho matný lesk. Počuť v našich miestnych policajných úradoch (aj) po slovensky hovoriacich zamestnancov? Vieme si vybaviť „policajné“ záležitosti v materinskom jazyku tam, kde sme tradične na to boli zvyknutí?
Pohnútky na takéto a podobné otázky naši spoluobčania dostali (a mohli dostať) v tých dedinách, v ktorých je väčšinové obyvateľstvo slovenské, a kde sa tradične a desaťročia so zamestnancami v policajnej rovnošate rozprávali po slovensky a ktoré v uplynulom období dostali nové (srbské) vedenie.
Situácia je naozaj rôznorodá a nedostatočne preskúmaná keď ide o zastúpenie príslušníkov slovenského národnostného spoločenstva v policajných staniciach. Napríklad, odhadom podľa princípu voľného oka, na policajnom úrade v Báčskom Petrovci je ich menej ako 10 % z celkového počtu zamestnaných. Dokonca niekoľkí z nich si čoskoro budú užívať dôchodcovské čaro.
Kovačica ako tradične viacnárodnostná obec, teda nielen srbská a slovenská, ale aj maďarská a rumunská (a iná), je lepšie na tom. Ako zistila naša novinárka – až 37 % z celkového počtu zamestnaných v policajnej stanici je slovenskej národnosti.
I keď je policajná tematika v príslušnosti rezortného ministerstva, nie je vylúčené, aby inštitúcia, akou je napríklad Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, ruky priložila v prospech zlepšenia zastúpenia príslušníkov slovenského spoločenstva v policajných orgánoch. Pritom sa ľahko môže odvolať na právoplatný zákonný akt, Zákon o národnostných radách národnostných menšín (Úradný vestník RS, č. 72/2009, 20/2014 – Rozhodnutie ÚS a 55/2014), ktorý upravujúc spomínanú oblasť v článku 22 hovorí, že rada vykonáva opatrenia a aktivity na zlepšenie úradného používania jazyka a písma národnostnej menšiny. Možno práve neurčitý opis uvedenej pôsobnosti dáva možnosť pričinenia sa v spomínanej oblasti. Veď ide o verejný záujem Slovákov…
Vladimíra Dorčová-Valtnerová
