Srbský parlament schvaľuje dnes balík mediálnych zákonov

Zhromaždenie Srbska dnes v súrnom postupe schvaľuje návrh balíka mediálnych zákonov, ktorý činia zákon o verejnom informovaní, o verejných mediálnych servisoch a o elektronických médiách.

Nielen srbské novinárske združenia, ale aj Asociácia slovenských novinárov kritizuje štátne vedenie, že sa zákony, akými sú tie, ktoré upravujú v súčasnosti jednu z najpodstatnejších spoločenských oblastí – médiá, schvaľujú súrnym postupom a vynecháva sa kvalitná verejná rozprava, ktorá by následne viedla ku kvalitnej parlamentnej rozprave.

Navrhnutými zákonmi sa, okrem iného, predvída, vyjmúc verejných mediálnych servisov RTS a RTV, privatizácia všetkých médií, ktoré sú v štátnom vlastníctve a to do polovice júla 2015, že štát predsa bude prostredníctvom grantového financovania dotovať mediálne obsahy, ktoré majú verejný význam. Pre menšinové spoločenstvá je posmeľujúce azda to, že printové médiá, ktorých zakladateľmi sú Národnostné rady, nebudú privatizované, čiže ich status sa nemení.

– Návrhy zákonov v podstate prinášajú štandardizáciu a zosúladenie s Bruselom a Európou, ale neponúkajú žiadny model, ktorý by doriešil vlastníctvo lokálnych médií, ktoré vysielajú v jazykoch menšín a v danom kontexte nie sú konkurentné na trhu, –  vyhlásila Anna Jašková, predsedníčka Asociácie slovenských novinárov.

– To, čo sa zatiaľ dozvedáme z médií je krásne zabalená “rozprávka” o transparentnosti a jasnej vlastníckej štruktúry, čím sa rozumie, že štát nebude participovať vo vlasníctve. Avšak po ukončení procesu privatizácie, médiá sa budú môcť uchádzať o prostriedky v patričných štátnych inštitúciach s tými obsahmi, ktoré predstavujú verejný záujem v oblasti informovania, – dodáva Jašková.

Jašková ozrejmuje, že je zatiaľ neznáme kto bude určovať, čo je verejný záujem v menšinových médiách, keďže podľa rozhodnutia Ústavného súdu národnostné rady utratili právo poradenského vplyvu a priamej účasti v médiach v jazykoch menšinových spoločenstiev. Podľa nej, rozhodovať o verejnom záujme pri grantovom financovaní by nemal ani štát, lebo by to predstavoval nepriamy vplyv na ponúknuté obsahy.

Zákon o verejnom informovaní predvída zachovania programovej štruktúry v období päť rokov po privatizácii, čo by malo pomôcť v tranzícii k trhovému fungovaniu a zachovaniu programovej schémy, čo je, ako uvádzajú v Ministerstve pre kultúru a verejné informovanie, podstatné pre médiá v jazykoch menšín.

– Pôsobiť konkurenčne na trhu a vyrábať program, ktorý má za cieľ zachovanie jazyka a kultúry a ktorý v našom – slovenskom kontexte – sleduje (v lokálnych rámcoch) prinajlepšom 1 000 poslucháčov, resp. divákov je, musíte uznať, dobrý kúsok, – hovorí Jašková. – Znovu sme nepokročili ďalej, ako to bolo v Zákone o radiodifúzii. O zakladaní nadácií ako vlasníckeho subjektu pri lokálnych menšinových médiách by som sa nevedela vyjadriť, keďže zatiaľ nemám jasno v tom, kto bude zakladateľom nadácie – lokálne vedenie, národnostná rada? Podľa mňa, je to rovnaký model, s rovnakou dávkou účasti štátu, iba s inou formou pôsobenia.

– Pozitívne je to, že mediálne oblasť konečne dostane regulačné rámce, ale v nadchádzajúcom období našu krajinu čaká ďalší krok a to vynesenie implementačných mechanizmov. Potom uvidíme, čo nám tieto zákony priniesli, či prinesú, – konštatuje Jašková.

Komentár na navrhnutý balík mediálnych zákonov Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny  (VPI NRSNM) sa nám nepodarilo získať v dôsledku, ako nám povedali, pracovnej angažovanosti predsedníčky VPI NRSNM Miliny Florianovej pri rozvrhovaní novinárov pre sledovanie Slovenských národných slávností, ktoré budú prebiehať počas nadchádzajúceho víkendu v Báčskom Petrovci.

Vladimíra Dorčová-Valtnerová