Štafeta mladosti trochu inak

FOTOGRAFKA OLJA STEFANOVIĆOVÁ-TRIAŠKOVÁ PREZENTUJE V BRATISLAVE SVOJ VLASTNÝ PRÍBEH A  PRÍBEH JUHOSLÁVIE

Juhoslovanské odznaky, mapy, publikácie a hlavne fotografie súvisiace s bývalým štátom si môžu v novembri pozrieť v bratislavskej Galérii Z. Artefakty aj zábery sú súčasťou výstavy Štafeta mladosti novosadskej fotografky Olje Stefanovićovej-Triaškovej, ktorá dlhodobo žije na Slovensku.

„Na projekte som pracovala celý rok,“ povedala autorka pre Hlas ľudu na margo expozície, ktorá sa koná v rámci bratislavského Mesiaca fotografie. „Je to môj osobný príbeh, vnútorná konfrontácia, pokus vyrovnať sa so stratou Juhoslávie, jej postupným rozpadom na iné štátne zväzky, aj odchodom na Slovensko.“

Olja počas prípravy výstavy fotila pamätníky v slovinskej Ilirskej Bistrici, tiež Biely dom či Múzeum Juhoslávie v Belehrade. Fotografovala však aj svoju rodinu, čo zvýrazňuje osobný aspekt výstavy. Do projektu zaradila aj početné artefakty, ako je napríklad mapa bývalej krajiny zo základnej školy či rôzne portréty. „Sú tam veci, čo poznačili moje detstvo a dospievanie v štáte, ktorý v roku 1991 prestal existovať,“ vysvetľuje.

Autorka svoj príbeh rozpráva cez Štafetu mladosti. „Je to prvotná téma, ktorú som ďalej rozpracovala. Štafetu som vnímala ako beh, ktorý spájal ľudí v celej krajine, ale aj ako prostriedok idealizácie Tita, nástroj budovania kultu jeho osobnosti. Zároveň som sa zamerala na motív budovania identity cez monumenty a mladosť.“ Ako zdôraznila kurátorka výstavy Bohunka Koklesová, fotografická inštalácia nesie charakteristiky súčasného spôsobu zaznamenávania dobových fotografií. „Neutrálny, vecný pohľad na snímanú situáciu je v niektorých prípadoch doplnený o vizuálne kontrapunkty napríklad medzi monumentálnou bronzovou figúrou Tita a okolitej panelákovej architektúry či idylickej krajinnej scenérie oslávenej bizarnými pamätníkmi v tvare betónových pevností,“ dodala.

Výstava Štafeta mladosti už našla ohlasy aj v zahraničí – v roku 2016 bude súčasťou Mesiaca fotografie v slovinskej Ľubľane. „Chcela by som, aby výstavu videli aj v Záhrebe, Sarajeve, Belehrade, Novom Sade, Prištine aj v Skopje.“ Na našu poznámku, že výber miest zjavne nie je náhodný, Olja zareagovala pohotovo. „Netajím sa tým, že mám k Juhoslávii pozitívny vzťah. Ale výstava nie je nostalgický návrat do tých čias. Je to moja vizuálna analýza, prehodnocovanie, pragmatické konštatovanie a mapovanie vlastnej rodinnej histórie. A je to len začiatok, na projekte chcem ďalej pokračovať.“

 Rastislav Boldocký