Aj keď sú jahody prispôsobivé rôznym pôdnym a klimatickým podmienkam, v priebehu vegetácie si vyžadujú sústavnú starostlivosť. Po zbere plodov v rastlinách prebiehajú procesy, pri ktorých sa diferencujú kvetné orgány a vytvárajú sa predpoklady na úrodu v budúcom roku. Po zbere plodov záhon okopeme, pričom pôdu nakypríme, prevzdušníme a zároveň odburiníme.
Zber jahôd v závislosti od odrody a počasia trvá 3 až 4 týždne. Pretože plody sa nezberajú naraz, pôda býva po zbere značne utlačená a v závisloti od počasia aj presušená. Najmä na starších výsadbách sa na listoch rozširujú niektoré choroby (škvrnitosť listov).
Ošetrenie jahodoviska po zbere
Počas kvitnutia a dozrievania plodov jahody spotrebujú značné množstvo živín, preto sa odporúča porast prihnojiť dusíkatým hnojivom. Zároveň odstránime nožom alebo nožnicami poplazy, ktoré porast zahusťujú. V niektorých prípadoch poplazy alebo ich časť ponechávame na dopestovanie mladých sadeníc pre novú výsadbu. Musíme však dodržať určité zásady: sadence odoberáme len z mladých 1- – 2-ročných porastov a len z tých rastlín, ktoré sú zdravé a prinášajú bohatú úrodu plodov typických pre danú odrodu. Tieto rastliny si vopred v priebehu vegetácie označíme.
Pri niektorých spôsoboch pestovania, napríklad pri jednoriadkovom spôsobe a pri ponechaní porastu tri roky, môžeme v druhom a treťom roku zapestovať tzv. súvislé riadky tak, že niektoré poplazy rastúce v smere riadkov ponecháme, prípadne poplazy smerujúce do medziradia preložíme v smere riadkov. Zakorenené sadence vytvoria súvislý pás. Týmto spôsobom sa podstatne zvýši počet rastlín na jednotku plochy a dosiahne sa vyššia úroda. Mladých sadencov v takomto riadku ponecháme len toľko, aby nedošlo k nadmernému zahusteniu porastu, v ktorom by sa vytvorili ideálne podmienky pre rozvoj chorôb a dopestované plody by boli menšie a menej kvalitné.
Odstraňovanie poplazov
Názory na obdobie odstraňovania poplazov sú rôzne. Jeden názor je, že by sme ich mali odstraňovať priebežne, vždy keď sa objavia. Je to však nerovný boj pestovateľa s rastlinou, pretože na predčasné odstránenie poplazov rastlina reaguje ešte intenzívnejším vytváraním nových poplazov. Podľa ďalšieho názoru by sme ich mali odstraňovať jednorazovo, a to dva až tri týždne po zbere. Tento spôsob sa zdá z praktického hľadiska najvýhodnejší nielen z pohľadu prácnosti, ale aj z pohľadu končiacej rastovej etapy.
Pokiaľ poplazy nechávame rásť v medziradí, odporúča sa prerušenie toku živín od materskej rastliny prestrihnutím. Novovytvárané rastliny tak prinútime rýchlejšie a lepšie zakoreniť a materské rastliny si ušetria zásobné látky pre novú sezónu.
Na odstraňovanie poplazov používame ostrú motyčku, nôž alebo nožnice. Ručné odtrhávanie sa neodporúča, pretože poraňuje koreňový kŕčik rastliny a pretrháva novovytvorené jemné korienky.
Čo so starými listami?
Diskutabilný je aj názor na skášanie starých listov po zebre. O jeho opodstatnenosti môžeme hovoriť pri porastoch silne zaburinených a v prípade napadnutia listov bielou škvrnitosťou. Pokosená hmota sa odporúča spáliť. Aj keď včasné skosenie starých, ale ešte asimilujúcich a rastlinu vyživujúcich listov nemusí znižovať úrodu, určite však znižuje odolnosť proti mrazom. Staré listy sú najprirodzenejšou ochranou rastlín a ich srdiečok pred vymŕzaním, preto sa ich odstraňovanie odporúča až na jar. Ak porast predsa len pokosíme, urobíme to čo najskôr, jahodovisko prihnojíme a výdatne zavlažujeme.
Nezabudnite!
Pri narastaní koreňového kŕčka sa rastlina akoby nadvihovala z pôdy. Preto v pozberovom období, keď sa intenzívne obnovujú korienky práve v najvrchnejších častiach koreňového kŕčika, odporúča sa pôdu pri každej okopávke čiastočne prihŕňať k rastlinám.