Šťastie má tri mená

KULPÍNSKO-KYSÁČSKE TROJIČKY

Bolo ticho. V postieľkach spinkali tri utešené bábätká. S ich rodičmi Milotkou a Jankom Šimovcami sme si sadli vo vedľajšej izbe a postupne sa dozvedali o najšťastnejšej udalosti v rodine a zvlášť o tom, ako to vyzerá byť trojnásobnými rodičmi naraz?

Love story Miloty Privizerovej z Kysáča a Jána Šimu z Kulpína sa začala pri tanci v súbore Krajan, kde boli najprv tanečným a neskoršie zamilovaným párom. Milotka rozpráva, že sa zabávali štyri roky, a potom sa, pred dvomi rokmi, zosobášili. Prezrádza, že plánovala mať dve deti, medzi ktorými by bol dvojročný rozdiel. Janko zasa vraví, že síce uvažoval o troch potomkoch, ale nie naraz. Bol šokovaný, keď zistil, že bude trojnásobným ockom. Obaja však vravia, že šok bol pozitívny a že neskoršie z tej pozitívnej strany brali i tehotenstvo a dnes si nevedia predstaviť, ako by to bolo, keby mali „len“ jedno dieťatko. Sú, samozrejme, radi, že sa im narodili deti oboch pohlaví, ale Ján vraví, že mu záležalo len na tom, aby detičky boli zdravé. Tretiemu dieťatku sa dokonca nedalo určiť pohlavie, takže o tom, že budú mať dvoch chlapčekov a dievčatko, ani sami nevedeli, až do pôrodu.

Mário, Iva a Aleks sa narodili 11. septembra v novosadskej nemocnici, kde ich lekári a sestry nazvali hrdinami. Nemali žiadne zdravotné problémy a na trojičky mali veľmi dobrú váhu. Po siedmich dňoch dostali priepustku a mohli ísť domov, avšak museli počkať, až sa zotaví ich mamka. Ináč v Kysáči si nikto nepamätá, že by už predtým boli trojičky, a Ján hovorí, že ani v Kulpíne, dokonca ani v Báčskopetrovskej obci.

Ako hovoria mladučkí rodičia, po príchode z nemocnice im na pomoc prišli aj jedna, aj druhá mama, ale onedlho uvideli, že to zvládnu sami. Aj samotní súrodenci si postupne zvykli na ustálený rytmus, lebo ich od prvého dňa spolu kŕmia, ukladajú spinkať, kúpu… Pritom Šimovci pôsobia vyrovnane, sú veselí a s radosťou vysvetľujú, ako a čo všetko treba denne zdolať, a to tri razy. Rozprávajú, že počas tehotenstva mali obavy z toho, ako to zvládnu, ale vďaka dobrej organizácii je to ľahšie a jednoduchšie než si predstavovali. Predsavzali si, že všetko musí od začiatku byť organizované a držia sa toho. Vravia, že pri deťoch neslobodno prejaviť nervozitu, lebo to pocítia a znepokoja sa. Keď Janko popoludní odíde do práce, Milotka zostáva s deťmi sama. Keďže na všetko už má „taktiku“, mama jej spravidla príde na pomoc iba počas večerného kúpania.

Šimovci chvália svoje deťúrence a hovoria, že v noci pri nich „nazbierajú“ zopár hodín spánku. Práve toľko, aby si dobili batérie na nasledujúci deň. Neznamená to, že starostlivosť o trojčatá nie je náročná, ale ako Milotka vraví, všetko môžu vystačiť fyzicky, psychicky a finančne. Ján je zamestnaný v Novom Sade a ona je vychovávateľka v kysáčskej škôlke. Pomoc sa im dostala aj z Mesta Nový Sad, a to na kúpu kočíka a v tvare rodičovského poplatku, čo postačilo na zabezpečenie najnevyhnutnejších potrieb. Finančnú krízu nateraz nepocítili a ako to bude ďalej, uvidia. Mienia, že deti vychovajú tak, aby netúžili po nemožnom, aby boli reálne.

Vedomá si toho, že je dojčenie veľmi významné a zdravé, Milotka ho od začiatku uplatňuje a aj po troch mesiacoch dojčí svojich synčekov a dcérušku. Pravdaže, s pridávaním mlieka. Obaja starostliví rodičia si už teraz všímajú, že sa ich trojičky charakterovo líšia. Pritom každý má niečo jedinečné, s čím získa ich priazeň a očarí ich zakaždým, keď ho vezmú do náruče. Tipujú, že Iva bude mať „pod dozorom“ svojich bratov a každodenne si uvedomujú, ako detičky rýchlo rastú.

Nech by z ich dorastania mali len radosť a čerpali sily na všetko, čo ich s Máriom, Ivou a Aleksom čaká.

 Elena Šranková