STOROČNICA PETROVSKÉHO GYMNÁZIA: Za priehrštie podujatí a obsahov

„Idea génia zaniknúť nemôže. Tá keď sa raz formuje a formuluje žije. Ona bola semienkom, iskrou, slovom, o ktoré sa opierali ľudia činu po Veľkej vojne a obohatili tento nápad k realizácii: slovo sa stalo telom, iskra vznietila vatru oduševnenia a zo semienka vzklíčila lipa – lipa slovanská, lipa kollárovská, lipa akú nachádzame v Slovanskej epopeji Alfonza Muchu, pod ktorou Slovania skladajú sľub vernosti Matke Slávii. Stojíme pod gymnaziálnou lipou v Petrovci a skladáme sľub Kollárovmu géniu slovami jeho veršov: Národ iba tak hodnoť, ako nádobu ľudstva. A vždy, keď zvoláš Slovan! Nech sa ti ozve človek!,“ prihovoril sa verejnosti Dr. Michal Babiak pred činom slávnostného odhalenia busty Jána Kollára v gymnáziu v Petrovci.

V týždni za nami pre Slovákov vo Vojvodine a Srbsku ústrednou témou azda boli oslavy storočnice pôsobenia petrovského gymnázia, ktoré od roku 1969 nesie meno Jána Kollára a v súčasnosti aj úradné pomenovanie školy má aj prídavok – so žiackym domovom.

Prípravy na toto okrúhle jubileum sa v rámci školy začali už pred pol druha rokom. Postupom sa na zasadnutiach oslavného a organizačného výboru vykryštalizovala kostra toho, čím by sa dalo tieto oslavy zveľadiť. Jednotlivé komisie to potom rozpracovali a dotiahli ku koncu. A teraz, keď sú tieto oslavy už za nami, možno povedať, že aj úspešne.

Oslavy

Ústredné oslavy storočnice pôsobenia petrovského gymnázia začali v pondelok (30. septembra) vedeckým sympóziom, kde si odborníci posvietili na celé storočie činnosti školy a domáci a zahraniční vedeckí pracovníci zhodnotili význam gymnázia v zachovaní slovenskej identity. Večer na rovnakom mieste bola svetová premiéra divadelného predstavenia Boj podľa predlohy VHV, ako dar Spišského divadla.

Oslavy pokračovali včera (1. októbra) poobede. Príležitostný program pozostával z viacerých zložiek, ktorým sa venovali v slávnostnej sieni školy. Bol to úvod k obchádzke lokalít na viacerých miestach budov školy – starej a novej – kde sa buď vybudovali nové obsahy, alebo vynovili a zosúčasnili už existujúce.

Úvodom podujatia po privítaní hostí z domova a zahraničia riaditeľka Anna Medveďová predostrela nielen dôvod osláv, ale aj základné údaje o škole v súčasnosti. Zablahoželať veľkolepé jubileum gymnáziu v Petrovci prišli aj predsedníčka slovenskej samosprávy Slovákov v Maďarsku Alžbeta Holerová-Račková a v mene Slovákov z Rumunska podpredseda slovenskej a českej samosprávy Pavel Hlásnik. V mene čabianského gymnázia aj riaditeľka Edita Pečeňová. Do radu gratulantov si verejne zastal aj podnikateľ z Nitry Viktor Macek a biskup Samuel Vrbovský. Napokon aj čestný matičný predseda Rastislav Surový s manželkou Elenou.

Obsahová časť programu začala premiérou šiestej v poradí školskej Pamätnice 2015 – 2019. O publikácii podrobnejšie hovorili a jej obsah obecenstvu priblížili zostavovateľka Annamária Boldocká-Grbićová a jej kolegyňa profesorka Branislava Jankovićová.

Pošta Srbska vydala aj príležitostnú poštovú známku s motívom budovy petrovského gymnázia. K tomuto počinu sa pridali aj členovia miestneho klubu filatelistov vydaním špecializovaných príležitostných obálok a pečiatky. O tomto hovoril predseda Zväzu filatelistov Vojvodiny Ivan Tangl.

Novinkou v škole aj napokon zrealizovaná aj polstoročná idea mať v školskom areáli historickú izbu. Za tým cieľom bolo oslovené Múzeum vojvodiny, ktorý sa podujal na tento čin. Tímu múzejných pracovníkov v čele s kustódkou Čarnou Milinkovićovou sa podarilo zachytiť aj duch doby zo začiatku minulého storočia, ale súčasnosti a z jednej bývalej učebne vytvorili svojráznu prechádzku dejinami školy. Podstatné elementy o vzniku tejto izby predniesol riaditeľ múzea Drago Njegovan.

Ornitologickú zbierku na petrovskom gymnáziu otvorili pred 40-timi rokmi a teraz sa jej tiež vo väčšej miere venovali, keď ju vynovili a celkovo upravili a vystavené exponáty aj primerane označkovali v troch jazykoch – v latinčine, srbčine a slovenčine. O jej začiatkoch a o tom kto sa pričinil o jej vznik pri tejto príležitosti sa zmienil niekdajší predseda biologického krúžku Dr. Ján Kišgeci.

O vzniku Galérie Karola Miloslava Lehotského ako zbierky súčasného slovenského výtvarného prejavu akademických maliarov, grafikov a sochárov hovoril Vladimír Valentík. Akcentoval jej vznik pred 30-timi rokmi a neustály prírastok umeleckých diel aj obsah súčasnej expozície.

Busta Jána Kollára

Napokon, predtým ako sa prítomní presunuli na gymnaziálne nádvorie, o návrhu založiť v Petrovci gymnázium ešte v polovici 19. storočia sa odborne zmienil Dr. Michal Babiak. Slávnostnému odhaleniu sochy Jána Kollára v nadživotnej veľkosti autora sochára Igora Šetera zo Sombora, ktorú vyhotovila umelecká zlievareň Stanišić v Čeneji, predchádzala recitácia Kollárovej Slávy dcéry v podaní Igora Feldyho a príhovor Jána Varšu, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí o význame školenia sa v materinskom jazyku a uchovávaní si národného povedomia Slovákov v Srbsku. Potom s riaditeľkou gymnázia Annou Medveďovou bustu aj odhalili. Medveďová sa aj verejne zavďačila vedeniu Úradu, že v najväčšej miere finančne podporil a zabezpečil tieto oslavy.

Potom sa zástup hostí a návštevníkov presúval na jednotlivé uvedené punkty v rámci školy, kde si na nich počkali kurátori a profesori, aby im aj dôkladnejšie priblížili obsahy. Okrem toho, škola vydala aj priliehavé ilustrované katalógy aj pre historickú izbu, aj pre galériu, aj pre ornitologickú zbierku.

Na dôvažok pre túto príležitosť nové rúcho dostala aj pamätná izba XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády.

Program moderovali profesorky Marta Pavčoková a Helena Despićová a k jeho náplni prispeli aj recitátorka Valentína Hudecová a hudobníci Marína Kaňová a Martin Ján Javorník.

Večer na záver osláv v sieni Slovenského vojvodinského divadla odznela aj slávnostná akadémia k jubileu Tak plynie čas…