Štvordňový výlet do sveta krásnych slov

Námestie mladomanželov v Novom Sade bolo opravdivým poetickým epicentrom. Zhromaždilo sa tu počas niekoľko dní viac ako 100 umelcov – spisovateľov, hudobníkov a hercov. Časť svojej tvorby každý večer od 26. do 29. augusta predstavovali spisovatelia z Francúzska, Dánska, Nemecka, Ruska, Slovenska, Poľska, Škótska, Rumunska, Kuby a zo Srbska. Na tomto festivale, ktorý je jediný takého typu v Srbsku, ale aj v regióne, sa doposiaľ zúčastnilo viac ako 450 spisovateľov, tak domácich, ako aj svetových.

Na festivale sa po tretíkrát osobitne predstavila krajina – hosť, a to iba s jedným cieľom, aby sa všetci podrobnejšie zoznámili so súčasnou poéziou danej krajiny. Tohtoročnou krajinou – hosťom bolo Rumunsko a na festivale sa zúčastnili prestížni autori: Mircea Cărtărescu, Dan Sociu, Dan Coman, Radu Vancu, Ion Mureşan, Ioan Es. Pop a jeden z najvýznamnejších literárnych kritikov v Rumunsku Cornel Ungureanu.

Festival má stanovené svoje tri ceny – cena za najlepšieho slam poetu, Brankova cena, ktorá sa udeľuje mladým básnikom a Medzinárodná cena za literatúru Nový Sad. Víťazom tohtoročnej súťaže o najlepšieho slam poetu v Srbsku, ktorá sa tradične koná v posledný festivalový deň, sa po druhýkrát stal Goran Knežević z Niša. Brankovu cenu tohto roku dostala mladá poetka Anja Marković, pokým si tú najhlavnejšiu, podľa Programového výboru festivalu, zaslúžil Mircea Cărtărescu, rumunský básnik, prozaik, literárny kritik a publicista.

Po ročnej prestávke na festivale odzneli aj verše v slovenskom jazyku. V záverečný festivalový večer svoje verše prečítal slovenský básnik a spisovateľ Jaroslav Rezník. Svoju tvorbu na tomto festivale, okrem tohtoročného účastníka, doposiaľ tu prezentovali Dana Podracká, Etela Farkašová, Pavol Janík, Ivan Štrpka a Milan Richter.

Tohtoročný festival mal skutočne kvalitný program. Jeho ústredná časť prebiehala na Námestí mladomanželov a milovníci poézie sa s niektorými spisovateľmi mohli zoznámiť a debatovať o súčasnej poézii aj v niekoľkých novosadských kaviarňach. V Mestskej knižnici bolo pri tejto príležitosti usporiadané sympózium na tému Literatúra odporu – autonómia, subverzia, irónia, na ktorom sa zúčastnilo 15 významných domácich kritikov, filozofov a spisovateľov.

Organizátori si aj v tomto roku dali záležať. A čo publikum? V prvý festivalový večer na námestí bolo vidieť pozoruhodný počet záujemcov o poéziu, ale každým dňom ten počet klesal. Či kvôli nepriaznivému počasiu, ktoré každý rok práve počas festivalu začne prejavovať prvé náznaky blížiacej sa jesene, alebo jednoducho ustáva záujem o literatúru, resp. poéziu. Je toľko mladých ľudí v Novom Sade, študentov literatúry početných jazykov a na festival, akým je Medzinárodný novosadský literárny festival, príde pomerne malý počet mladých… – určite je to na zamyslenie…

Jasmina Pániková

• MIRCEA CĂRTĂRESCU (1956) vyštudoval rumunský jazyk a literatúru. Ako univerzitný profesor prednášal v Bukurešti a na niekoľkých univerzitách v Európe. Píše poéziu, prózu, zaoberá sa literárnou kritikou a publicistikou. Členom je Zväzu spisovateľov Rumunska a Európskeho parlamentu pre kultúru. Vydal viac ako 20 kníh, z ktorých sú niektoré prekladané v 20 jazykoch, a jeho tvorba je zaradená aj do viacerých antológií. Nositeľom je všetkých významných literárnych cien v Rumunsku a niekoľkých cien, ktoré mu udelili v Slovinsku, Taliansku, Nemecku, Švajčiarsku.
• Podľa literárnych kritikov Cărtărescu je prevažne avantgardný básnik. Odmieta tradičný hladený a citlivý jazyk rumunskej poetiky. Vo svojej tvorbe sa snaží nájsť korene rumunského literárneho jazyka a využiť doteraz nevyužité možnosti poézie. Debutoval v almanachu Vzduch a diamanty (1980) a medzi jeho významnejšie zbierky patria: Majáky, výklady, fotografie… (1980), Sen (Nostalgia) (1980), Ľúbostné poémy (1983), Všetko (1985), Encyklopédia drakov (2002), 50 sonetov (2006) a iné.